S kriminalistom MATEJOM SNOPKOM o profilovaní VRAHA: Viete, prečo ním nie ste vy?

Špecializáciou Mateja Snopka je profilovač. To znamená, že z miesta činu a ďalších vecí pri objasňovaní trestného činu postaví obraz páchateľa, teda, či je to muž alebo žena, z akej sociálnej vrstvy, ako vyzerá, kde ho možno hľadať či ako s ním jednať.

Pýtali sme sa na typické vlastnosti človeka, ktorý je schopný vraždiť a prečo to väčšina ľudí neurobí. „Každý si vieme predstaviť niekoho, kto nám znepríjemňuje život a boli by sme radi, keby nebol. To je normálne, ale väčšina ľudí má v sebe zakorenené brzdy, aby dotyčného nezabil. Brzdy sú nasledovné: empatia, strach z trestu a nevýhodnosť tohto kšeftu,“ vysvetľuje kriminalista.

Čo prežíva vrah?

Vražda podľa odborníka vyzerá naozaj ukrutne a prebieha pomaly, vôbec nie tak ľahko, ako vo filmoch.  Preto pokiaľ vrah nie je veľmi rozzúrený, zdrogovaný, patologicky opitý alebo  nastavený voči obeti tak, že by urobil čokoľvek, aby sa jej zbavil, tak to jeho psychika nemusí vydržať.

„Viem o prípade týranej ženy, ktorá zabila svojho manžela spoločne so synom a telo úplne rozobrali a vyhodili na rôzne miesta, niečo do smetí, niečo do záhrady. Ale to bol notorický tyran, takže manželka aj syn boli už nastavení tak, že to musia urobiť,“ spomína Snopko.

Prečo vznikli plynové komory

Pokiaľ vrahom nie je sériový vrah alebo sexuálny vrah, ktorý má z toho potešenie, tak podľa odborníka vníma, čo obeť cíti. „Za nacistického vyčíňania vznikli plynové komory aj preto, že šéf SS Heinrich Himmler nariadil, aby začali Židov likvidovať inak, lebo streľba do ľudí je pre príslušníkov SS veľmi náročná a ťažko to znášajú. Pritom to boli sfanatizovaní ľudia,“ dodáva s tým, že mnohokrát sa stáva, že odhodlaný vrah naraz stratí to odhodlanie a vraždu nedokončí, keď vidí utrpenie obete.

Článok pokračuje na ďalšej strane

„Bol aj taký prípad, že vraha tak vyčerpala vražda, že sedel pri mŕtvole kým neprišli policajti. To sa stalo v Čechách,“ doložil Snopko.

Podľa odborníka je prirodzené, že sa cítime zle, keď niekomu fyzicky ubližujeme a tento pocit nadobúdame prevažne výchovou.

Nevýhodnosť kšeftu

Ďalšou vecou, ktorá normálneho človeka brzdí v tom, aby niekoho zabil, je strach z trestu. „A keby človek aj nebol empatický a ani sa nebál trestu, prichádza ešte tretia brzda, a to je nevýhodnosť tohto kšeftu,“ hovorí kriminalista s tým, že po vražde už vrah neovláda situáciu, kedy nastávajú nepredvídateľné okolnosti.

„Istý pán doktor, napríklad, zavraždil manželku a chcel ju nenápadne v noci vyniesť z domu. Lenže jeho suseda mala cukrovku, tak sa v noci musela ísť napiť vody a pozerala sa z okna ako pekne sneží. Vtom zbadala, že sused vynáša do auta koberec. Keď videla, že z toho koberca trčia nohy, zavolala políciu a zhatila jeho dokonalý plán,“ spomína Snopko, podľa ktorého každý, aj najdokonalejší, plán vydrží len do prvého výstrelu, ako sa hovorí medzi policajtami.