Prípad matkovraha z Vranova nad Topľou začal prejednávať prešovský okresný súd. Jozef Rusinko (25) vlani spôsobil podľa prokuratúry smrť svojej mamy Boženy.(†63). K jej nevládnemu telu privolal záchranárov predpoludním, keď sa vrátil od lekára. Deň predtým večer sa pohádali a on ju napadol.

"Po predchádzajúcich slovných nezhodách, v úmyselne usmrtiť ju udrel do tváre, hlavou jej búchal do steny, pohrýzol ju, chytil oboma rukami za krk a tlačil pokiaľ vládal. Potom z domu odišiel a keď vrátil, znova ju chytil pod krk a tlačil, kým prestala dýchať,” predniesol obžalobu prokurátor Michal Šoltýs.

Jozef býval s mamou v dvojizbovom byte na Školskej ulici. Otec mu zomrel, no rád si vypil a vtedy bol nepríjemný na mamu aj na neho. A tak boli hádky v rodine skromnej Boženy častým javom. Keď sa zdalo, že si už vydýchne od psychického teroru, prišlo ešte niečo horšie. Bitku dostávala od vlastného syna.

Keď jej jediný syn prišiel vlani v polovici novembra v nedeľu večer domov od kamaráta, s ktorým si dal pivo a štyri poldecáky borovičky, požiadal mamu, aby mu uvarila jesť. Chcel volské oká. “Nechcela. Pýtal som sa, prečo, veď jej dávam peniaze,” opisoval počas výsluchu na súde. Nazlostil sa vraj a siahol na ňu: “Roztvorenou dlaňou som ju udrel po tvári.” Boženu zaliala krv z nosa, jej syn sa vybral do spálne ľahnúť si.

Ona zostala v obývačke. Útla žene zrejme v strachu čakala, kedy sa jej syn upokojí. No v noci, keď šla na toaletu, potiahla paplón, ktorým bol Jozef prikrytý na susednej posteli. “Nazlostil som sa, lebo ráno som mal ísť do práce. Napadol som ju a uhryzol do tváre. Aj do jazyka. Trošku som ju škrtil a potom som s tým prestal,” šokoval svojou výpoveďou.

Dodal, že ráno sa obaja zobudili o šiestej. Mama mala podľa Jozefa celú tvár zakrvavenú, poslal ju umyť sa. On sa vybral k lekárke, lebo ho bolel žalúdok. “Vyprevádzala ma,” zaspomínal. Dvakrát jej volal, o pol desiatej odpovedala chrapľavým hlasom, že jej je zle. O jedenástej už nezdvíhala.

Jozef dorazil domov pred poludním aj s kúpeným obedom pre seba aj mamu: “Našiel som ju v kuchyni, na posteli, hlavu mala položenú na ramene na boku. Bil som ju po lícach, volal som záchranku, prišili zo susedného domova sociálnych služieb, povedali, že oživovanie je už zbytočné, lebo je mŕtva, že už má posmrtné škvrny."

Policajti na mieste činu dokumentovali stopy niekoľko hodín, vynášali odtiaľ zaistené dôkazy, medzi nimi aj dve kuchynské stoličky. Jozefa zadržali, obvinili, skončil vo vyšetrovacej väzbe. Hrozí mu trest odňatia slobody za vraždu spáchanej na chránenej osobe od 20 do 25 rokov až doživotie. Nepáči sa mu však kvalifikácia, tvrdí, že mamu zniesť zo sveta nechcel.

Odmietol preto dohodu o vine a nedal žiadne vyhlásenie o vine či nevine. "Jeho čin nebol spáchaný v úmysle vraždy, ale v dôsledku, kedy jeho konanie nebolo pod kontrolou. Uvedená kvalifikácia je neprimeraná, je prísna, dokazovaním sa preukáže, že úmrtie je výsledkom okolnosti,” vyhlásila pred súdom jeho obhajkyňa Eva Mikulová. Jej klient však vyhlásil, že mu je ľúto, čo sa stalo a neprešiel deň, kedy by si to nevyčítal.

Jozef na otázku prokurátora, ako často mal s matkou fyzický konflikt, akoby nechápal čoho sa dopúšťal voči vlastnej matke a že nikdy na ňu nemal položiť ruku: "Stalo sa, nie každý deň, raz mesačne. Udrel som ju, ale nie tak, že by nemohla ísť von.” Pri počúvaní nahrávky z operačného strediska záchranárov, keď im opisoval, že jeho mama nereaguje, naskakovala husia koža. On však zostal úplne pokojný, iba raz si položil dlaň ruky na čelo. Súd pojednávanie odročil o týždeň, plánuje vypočuť svedkov.