VIDEO Hyenizmus najhrubšieho zrna. Jessie trpel 4 roky na balkóne sám a vo výkaloch!
24. 4. 2024, 6:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 16:54)

Zdroj: Milka Zsafková
Ak by sa o ňom nedozvedeli Milka s priateľom Richardom, psík Jessie by zrejme prežil v utrpení celý život na balkóne košického sídliska Luník IX. Tu na neho pražilo v lete slnko, na jeseň pršalo a v zime mrzol neuveriteľné štyri roky, vo vlastných výkaloch, bez možnosti prechádzky, bez pohladenia.
Zdroj: OZ Pomáhať a chrániť zvieratká spoločne/Milka Szafková
Zdroj: OZ Pomáhať a chrániť zvieratká spoločne/Milka Szafková
Zdroj: OZ Pomáhať a chrániť zvieratká spoločne/Milka Szafková
Galéria k článku
Milka Szafková s priateľom Richardom majú Občianske združenie Pomáhať a chrániť zvieratká spoločne. Tie odoberajú zo zlých podmienok, umiestňujú do dočasných opatier a hľadajú im nový trvalý domov.
Psíky chodia zachraňovať nielen z Luníka, ale aj z osád. Na Luník prišli v deň, keď tam objavili Jessieho, pôvodne pre šteniatka. "Sú tam dve žienky, ktoré majú na Luníku obchod. Tie zvyknú zavolať, či neprídeme, pretože tam majú takých a takých zranených psíkov. Keď sme prišli pre šteniatka, povedala nám jedna zo žien, že bol za ňou Róm, že má na balkóne už štyri roky psíka," povedala Milka.
Róm povedal predavačke, že deti sa psíka boja a on ho chce dať preč. Keď sa šla Milka s Richardom pozrieť z druhej stany bytovky, s hrôzou zistili, že skutočne na ôsmom poschodí, na balkóne, kde chýbala polovica zábradlia, žije psík v strašných podmienkach väčší psík, zrejme kríženec nemeckého ovčiaka.

Zdroj: Milka Szafková
Milka s Richardom sa rozhodli, že tam nemôžu psa nechať. "Išli sme tam ráno o ôsmej, mali sme pre psíka vybavenú dočasku u jednej pani. Majiteľ nás pustil do bytu, sám nám chcel psíka dať. Otvoril okno na balkón a to bolo niečo strašné. Vo svojich výkaloch psík žil. Začal brechať, vyskočil na okno, boli tam deti, hladkali ho, polročné dieťatko bolo pri ňom a psík bol v pohode," opisuje Milka s tým, že situácia sa radikálne zmenila, keď chceli dať Jessiemu na krk obojok a odviesť ho so sebou.
"Keď sme došli hore s klietkou a dali sme mu obojok okolo krku a odchytové vodítko, úplne mu preplo, začal agresívne útočiť aj na majiteľa. Vtedy nám majiteľ povedal, že mal zarezaný povraz v krku a on si odvtedy nedá," opísala situáciu M. Szafková.
Tej bolo hneď jasné, že psík nemôže ísť do dočasnej opatery, ani k iným psom. "Neboli sme si istí, či by pani neublížil," povedala M. Szafková. Tá dala výzvu, poprosila ľudí, či sa im neposkladali na voliéru a nakoniec zakúpili voliéru a Jessiemu našli miesto u ženy, ktorá prevychováva psov.
Jessieho z balkóna odviedli. "Doteraz vrčí, ale pani sa s ním snaží pracovať, snaží sa ho naučiť. Ten psík má traumu z obojku, z vodítka, šteká, tam je to na dlho, pretože sa naozaj musí prevychovať," konštatuje M. Szafková s tým, že Jessie momentálne nevie, čo sa deje a snaží sa prispôsobiť novej situácii.
M. Szafková vraví, že aj keď žil psík v otrasných podmienkach, po zdravotnej stránke je úplne v poriadku. "On nechodil von. Majitelia povedali, že ho brali do jeho piatich mesiacov, potom ho však zavreli na balkón, deti sa ho báli, všetci sa ho báli. Bol na balkóne stále, či bola zima, dážď, horúčavy. Nemal tam žiadnu búdu, žiadne miesto, kam by sa mohol schovať. Balkón bol navyše od polovice bez zábradlia, keby spadol z ôsmeho poschodia, neprežil by," uviedla M. Szafková.

Zdroj: Milka Szafková
Dodala, že Jessie sa štyri roky pozeral na svet len z balkóna, výhľad mal akurát na les, ktorý bol pre neho nedosiahnuteľným snom. Jessieho nemohol nikto vidieť, nik o ňom nevedel, polícia nemala šancu sa o ňom dozvedieť a ani ju nik nevolal, pretože psíka vydali Rómovia dobrovoľne. Útulky by sa tiež o takéhoto psíka nepobili, pes typu nemecký ovčiak je prakticky neadoptovateľný a útulky sú plné.
Podľa nej bude prevýchova Jessieho zrejme trvať dlho. "On naozaj nič nepozná, nevie kedy byť agresívny, kedy sa tešiť," konštatuje záchrankyňa s tým, že Jessie nie je ojedinelý prípad. Na Luníku je plno blokov a psíkov na balkónoch, alebo sú priviazaní na reťaziach v pivniciach bez jedla, bez vody, kde zomierajú krutou a pomalou smrťou.
Ak sa Milka s Richardom o takýchto psoch dozvedia, hneď im utekajú na pomoc. Vravia, že Rómovia nie sú voči nim agresívni. "Nikdy po nás nehádzali kamene, pretože tam vždy ideme v dobrom, ideme pomôcť. Tam je desaťtisíc Rómov, nemôžete si dovoliť byť na nich zlí, lebo už vás tam nepustia, už by sme potom nepomohli žiadnemu psovi," konštatuje M. Szafková.
Tá dodáva, že s priateľom Richardom už za tie roky, počas ktorých pomáhajú psíkom, videli kadečo. A sú aj horšie miesta ako Luník IX. "Videli sme šteniatko, ktorému odkusol labku potkan. Trojročné dieťa podpálilo iné šteňa. Tam človek musí ísť, aby to videl. Bohužiaľ, najväčšie zlo tam robia deti, ale na druhej strane ako tie deti majú vedieť, ako sa majú správať, keď to ani ten dospelý nevie?" uzavrela Milka.
Ukameňované šteniatka, tridsaťcentimetrové reťaze
Podľa nej Luník nie je najhorší. "Najhoršia bola asi Čaňa, tam sme naozaj našli ukameňované psíky, tam sme museli ísť s políciou, lebo na nás zaútočili a naozaj pod kameňmi boli tri šteniatka. Tam majú psov na zápasy. Na tridsaťcentimetrových reťaziach, drôtoch, s opuchnutými hlavami," konštatuje zakladateľka občianskeho združenia na pomoc psíkom.
Tá tiež vraví, že najnovšie si začali Rómovia na Luníku zaobstarávať psov plemien čau-čau, maltezák, či yorkshir. "Plný Luník ich je. Oni ich množia na predaj," uzavrela M. Szafková s tým, že bojové plemená na psie zápasy sú v kurze v iných osadách.
Pes nie je vec!
Od 1. septembra 2018 platí na Slovensku zákon, podľa ktorého zviera už nie je vec. Novelou zákona sa zaviedla povinnosť psa čipovať, ale sprísnili sa aj tresty za týranie psa. Pod týraním psa sa pritom rozumie nedostatok jedla a vody, štvanie zvierat proti sebe, opustenie zvieraťa za účelom zbavenia sa ho, spôsobovanie bolesti zvieraťu a podobne. Najnovšie sa tiež pes nemôže držať na reťazi.