Zamagurčania sa iba veľmi ťažko spamätávajú z doteraz nevídaného skutku v ich regióne. Príbuzní dvoch krásnych nebohých žien si v zúfalom hneve dookola kladú otázky, prečo sa to muselo stať a ako sa tomu dalo zabrániť. Samuel (18) síce vynikal študijnými výsledkami, no správanie mal problémové od útleho detstva.

Tretiak Samo zo spišskostaroveského gymnázia bol totiž ešte ako deviatak odsúdený pre vyhrážky a napadnutie spolužiačky. Vo februári 2022 ho kežmarský súd odsúdil 18 mesačnú podmienku s dohľadom probačného úradníka a zákazom priblíženia sa k poškodenej na menej ako 5 metrov. Dopustil sa aj nebezpečného vyhrážania, spolužiačke sa vyhrážal smrťou. Ale súd ho nepotrestal, predchádzajúci trest považoval za dostatočný.

Dva dni pred útokom súd zamietol návrh prokurátora na jeho umiestnenie na psychiatrické liečenie do ústavu. No dnes už je jasné, že toto ho posmelilo a začal byť neznesiteľný k svojim spolužiačkam na gymnáziu. Snažili sa jeho správanie riešiť aj s políciou, no neuspeli. Vyvrcholilo to beštiálnym útokom Samuela. V osudný deň mal termín komisionálnej skúšky, do školy prišiel vyzbrojený nožom. Najprv v riaditeľni podrezal zástupkyňu Máriu (†51). Následne vyšiel počas vyučovania na poschodie do triedy a hľadal dievčinu, ktorá v ten deň nebola v škole.

"V pravej ruke držal nôž za rukoväť, držal ho čepeľou smerom dole nadhmatom, ako kladivo. Keď vošiel dnu, nič nepovedal. Hneď ako vošiel, učiteľka začala kričať a plakať, lebo musela vidieť ten nôž,” opísal kritické sekundy svedok. Z jeho slov vyplýva, že Samuel namieril k lavici, za ktorou sedávala študentka, ktorá však v ten deň do školy neprišla. Zastal medzi lavicami, akoby si hľadal inú obeť o potom zaútočil. Dievča, ktoré sa stalo jeho cieľom, sa šlo práve postaviť, no ujsť nestihlo. “V tom učiteľka zakričala, aby všetci rýchlo opustili triedu,” cituje sudca v uznesení o vzatí do väzby výpoveď svedka.

Na pokyn učiteľky sa všetci rozbehli z triedy von. Hrdinsky sa ho snažila spacifikovať iba spolužiačka Barborka, ktorá sa na neho hodila a bránila Alenku. Samuel bodal aj ju, no našťastie jej nespôsobil smrteľné zranenie. Žiaľ, Alenku na chodbe zasiahol nožom priamo do srdca.

Keď študenti vybiehali zo školy, všimli si cez pootvorené dvere riaditeľne vedľa hlavného vchodu nehybne ležať v kaluži krv zástupkyňu riaditeľky. Samo čelí obvinili z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy, sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu.

Na cintoríny v Spišských Hanušovciach a susedných Matiašovciach, k hrobom zavraždených, denne prichádzajú nielen príbuzní obetí, ale aj ich kamaráti, známi a susedia. Všetci plačú za dvomi výnimočnými ženami, ktoré si nezaslúžili zomrieť rukou vraha.