POHREB hasiča Juraja (†35), ktorého zrazilo AUTO: ZÚFALÝ plač manželky a DOJÍMAVÉ gesto kolegov

"Mal som Vás všetkých rád a chcel som ešte žiť. Ale prišla chvíľa, keď som Vás musel opustiť. Neplačte za mnou, moji drahí, nechajte ma tíško spať, čo mi bolo súdené, muselo sa stať,"  písalo sa na parte  mladého hasiča Juraja Oravkina, ktorý tragicky zahynul pri nešťastnej nehode počas cyklovychádzky.

On a jeho kolega, hasič  Michal, boli po zrážke z terénnym vozidlom na mieste mŕtvi. S Jurajom sa dnes o 10.00 hod. rozlúčili jeho najbližší v rímskokatolíckom kostole Nanebovzatia Panny Márie v Heľpe.

Juraj dnes odišiel do neba za zvuku sirén a hudby. Jeho manželku museli podopierať, všetci príbuzní usedavo plakali a viac ako sto metrov dlhý rad smútiacich si nestačil utierať mokré líca. Silu rozlúčiť sa s pár slovami s nebohým Jurajom našiel z rodiny iba bratranec.

Prišli tiež desiatky dobrovoľných aj profesionálnych hasičov z celého Slovenska. Pochovali ho s poctami. Kým jedni niesli jeho truhlu, na ktorej sa vynímala Jurajova prilba, druhí rozvinuli čestnú zástavu. Kolegovia z Horehronia sa s ním rozlúčili trúbením a signálnymi majákmi, ktoré rozsvietili na záchranárskych autách na kopci nad cintorínom.

Ako si na Juraja spomína jeho bratranec, si prečítajte na ďalšej strane:

"Juraj, Jurko, Juri. Tak sme ho my, kamaráti, volali, bol veľký človek. Mal široký úsmev a obrovské srdce. Bol pripravený pomôcť dvadsaťštyri hodín denne. Ak sa nám o piatej ráno pokazilo auto, alebo sme kdesi zapadli, bol to práve Juraj, ktorý k nám do pätnástich minút bez zaváhania prišiel. A dokonca dokázal rodinnú grilovačku spojiť s prerábaním strechy," prezradil bratranec, ktorý však svoju reč nedokázal povedať naraz a viackrát ju kvôli vzlykom prerušil.

Juraj bol podľa neho tiež fantastický parťák, miloval bláznovstvá a užíval si život.  Okúpal sa vo fontáne, skočil bungee jumping, lietal na paraglidingu. "Nikdy nezabudnem ako zdvihol telefón svojej mame a s humorom sebe vlastným sa jej opýtal: No čo Gitko, čo treba?" pokračoval bratranec, no hneď zvážnel. "Presne o mesiac to bude sedem rokov, čo sa Juraja stal manžel, neskôr úžasný otec. Bol milujúci, oddaný a zodpovedný manžel. Bol nám vzorom," uzavrel.

O niekoľko hodín neskôr sa v bratislavskom krematóriu lúčili aj s jeho kolegom Michalom Dubovanom († 36). Medzi stovkou ľudí prišiel aj prezident hasičského zboru Pavol Mikulášek, nechýbala ani Michalova partnerka a jeho rodina, ktorá sedela v prvom rade.

Sála bola počas smútočného obradu úplne plná a medzi jednotlivými rečami blízkych zneli pesničky jeho obľúbenej kapely Rammstein. Jeho partnerka prišla s lúčnymi kvetmi a v kvetinových šatách, ktoré boli jeho obľúbené.

„Ľúbim ťa, Mišiak, tvoja Stanka,” povedala. „… a ja, Michal, ti ďakujem, že si ľúbil moju sestru,” vzlykala nebohého švagriná, ktorá predniesla rozlúčkovú reč v mene svoje sestry. Jeho mama mala príhovor, ktorý bol nahraný zo záznamu: „Už teraz mi chýba tvoje pevné objatie, ktorým si mi stále dodával silu, tvoji anyuci a ocino.”