Exprimátorka Prešova o zastrelení policajta jej synom: Najprv ticho a potom emotívne slová!

Jej emotívne vyjadrenie k tejto téme naháňa zimomriavky. Andrea Turčanová je prvou ženou, ktorá stála na čele samosprávy tretieho najväčšieho mesta na Slovensku. Predtým pôsobila ako mestská poslankyňa, víťazstvo vo voľbách v roku 2014 bolo aj pre ňu prekvapením.

Za osem rokov primátorovania užila svoje. Keď ju po druhom volebnom víťazstve inaugurovali do funkcie primátorky, sľub skladala v deň, keď zomrela jej mama. Po čase jej diagnostikovali onkologické ochorenie. Po liečbe rakoviny a jej návrate z kúpeľov vybuchol bytový dom na Mukačevskej ulici a mesto muselo vyhlásiť mimoriadnu situáciu. Každý deň zasadal krízový štáb, bolo mrazivé počasie a tak dostala ťažký zápal pľúc a skončila v nemocnici. Na primátorskej stoličke ju zastihla aj pandémia koronavírusu, no to ešte netušila, že najhoršie chvíle ju ešte len čakajú.

Hoci má päť detí, najviac ju potrápil jej najstarší syn Martin (34). Ten večer 14. marca pred rokom zastrelil v službe svojho kolegu železničného policajta Filipa Suchár Tureka (†29) - otca iba ročnej Violky. V osudný deň mal Martin divné správanie, chvíľu bol žoviálny, potom videl démonov. Zvláštne prejavy mal aj inokedy, jeho kolegovia nadriadených na to upozorňovali. Aj Filip, a v deň tragédie tak urobil až štyrikrát. No kým sa rozhodol jeho šéf zakročiť, bolo už neskoro.

Filipa zastrelil odzadu, z miesta činu ušiel na policajnom aute, z ktorého vytrhol vysielačku, aby ho nemohli jeho kolegovia sledovať, predtým zapálil svoj mobil. Zasahovali aj kukláči, lebo netušili, či sa niekde v okolí neskrýva. Okolo polnoci ho vystopovali na strednom Slovensku. Po zadržaní skončil v cele, podával sťažnosti na kolegov, že ho zbili, na druhý deň ho museli prísť pre záchvat zúrivosti spacifikovať dve hliadky pohotovostnej motorizovanej jednotky.

Závery policajného vyšetrovania sú také, že kolegu zastrelil pod vplyvom vážnej duševnej choroby. Pre nepríčetnosť jeho trestné stíhanie zastavili. Súd nariadil jeho ochrannú liečbu, je v psychiatrickom ústave.

Jeho mama netuší, prečo to jej syn urobil. Verejnosť ju vinila, že pomáhala synovi stať sa policajtom, čo ona rázne popiera. Dohodli sme si s ňou s odstupom času k tejto téme rozhovor. Hoci najprv ochotne súhlasila, v deň stretnutia schôdzku odriekla. No k tragédii predsa len vyriekla emotívne slová.

Andrea Turčanová sa ešte krátko po nešťastí vyjadrila k tragédii, ktorú spôsobil jej syn, takto: „Pondelkový večer nezvratne zmenil životy dvoch rodín. Náš najstarší syn Martin včera večer v službe zastrelil svojho kolegu. Jeho rukou vyhasol život mladého muža, manžela, otca a syna... Niet slov útechy pre pozostalých, ktorým vyjadrujeme našu hlbokú ľútosť a sústrasť. Nedokážeme vrátiť čas, zmeniť, čo sa stalo. Nerozumieme tomu, čo sa v jeho mysli odohrávalo, čo Martina viedlo k tak strašnému činu, prosíme pozostalých, pokiaľ to bude v ich silách, o odpustenie."

V Prešove sa nielen medzi činnými policajtmi vedelo, že jej syn Martin má psychické problémy. Tie má dnes už kade-kto, lenže on trpel vážnou duševnou poruchou, pre ktorú bol aj hospitalizovaný v nemocnici. Napriek tomu jeho nadriadení súhlasili s jeho opätovným zaradením do služobného pomeru a poslali ho do ulíc so služobnou zbraňou s plným zásobníkom nábojov.

Martin bol rozvedený otec dvoch detí, krátko pred tragédiou sa mu s priateľkou narodilo dieťa. Ako priznala jeho mama, so synom sa nestretával, mali prerušené kontakty niekoľko rokov, býval u babky v Prakovciach (okres Gelnica). “Uplynulý rok bol pre nás ťažký, takisto aj pre rodinu zosnulého Filipa. Našu rodinu to veľmi stmelilo, všetci do toho boli vtiahnutí, aj dcéra žijúca v Prahe. Je to pre ňu brat, s ktorým vyrastala. Ako dieťa bol kľudný a tichý. Nemali sme vedomosť, že uňho prepukla nejaká choroba. Je to možno aj apel na to, aby si ľudia viac všímali svojich kolegov, deti a nenechávali to na tom, že ten človek má len zlý deň,“ uviedla v marcovom rozhovore pre rádio Regina Východ RTVS snažiac sa zrejme vyvarovať poslucháčov chýb, ktoré sama urobila.

Exprimátorka nám v ospravedlňujúcej esemeske o zrušení rozhovoru napísala , že "v súčasnosti prebiehajú lekárske a trestnoprávne úkony, ktorých cielľm je, prirodzene, spravodlivosť.” To však nie je presné. Trestnoprávne úkony zastavením trestného stíhania skončili.

O tom, ako dlho zostane M. Turčan v psychiatrickom ústave, rozhodnú nielen lekári, ale najmä súd, ktorý nariadil jeho ochrannú liečbu. “Môže tam byť aj do konca života,” vraví známa súdna znalkyňa z odboru psychiatrie s takmer 50-ročnými skúsenosťami Danica Caisová.

Psychiatrička Danica Caisová si myslí, že pri duševných chorobách je dôležitá vnímavosť blízkeho okolia chorého. Tvrdí, že príznaky vie odpozorovať aj laik, len sa musí o toho človeka zaujímať, rozprávať sa s ním, počúvať ho a nevyhovárať mu to, čo hovorí: “Je otázka na rodinu, prečo nezasiahla. Ľudia s duševnými chorobami sa necítia byť chorí, neuvedomujú si to. Preto musí zasiahnuť rodina, často aj s asistenciou polície a proti jeho vôli ho umiestniť v nemocnici. Je to jedna z mála chorôb, kde je to prípustné.”