Desivé detaily úmrtia matky a ročného dieťaťa: Tragická minulosť a záhadné statusy!

Ako informujú tvnoviny.sk, matka Viktória mala zavraždiť svoju dcéru Emmu a následne sa mala obesiť v stodole, kde pred pár mesiacmi mal spáchať samovraždu jej partner.

Polícia informáciu o úmrtí dieťaťa a matky dostala v stredu (8.11.) vo večerných hodinách. "Na miesto bol vyslaný výjazd kriminalistov z odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici,“ informovala včera banskobystrická krajská policajná hovorkyňa Petra Kováčiková.

Mohlo by vás zaujímať aj:

Viktória sa pravdepodobne nevedela vysporiadať s úmrtím druha Radoslava, čo dokazujú aj jej príspevky na sociálnych sieťach, kde mu vyznávala lásku.

Viktória krátko pred tragédiou začala na sociálnej sieti písať aj nezvyčajné statusy, v ktorých naznačovala svoj plán. "Vieš, ako sa spieva tá pesnička ešte 22 dní, ktorú si zvykol spomínať... Áno, dní, ale počet si nechám pre seba...ale nebude to už dlho...tik tak," napísala zosnulá Viktória 1. novembra.

"Bez teba som zase tam kde som bola ešte ďaleko predtým ako som ťa spoznala...Lenže teraz som v hlbšej priepasti, prázdnote, ničote bez záchranného lana, ktoré mi tvoja prítomnosť poskytovala..." napísala.

Viktória na svojej sociálnej sieti ešte v auguste uverejnila status, v ktorom ubezpečila svoje okolie, že "ešte nezomrela". "Pokiaľ viem tak nanešťastie ešte stále dýcham. Za to, že som vychudnutá a samá kosť ešte neznamená, že som mŕtva," dodala mladá matka.

V tejto tragickej veci sme oslovili aj starostu obce Michala Minára, ktorý sa ale odmietol vyjadriť. "Polícia mi nedala ešte žiadne stanovisko, nejdem sa k tomu vôbec vyjadrovať" odbil nás.

Ako sa k tomuto smutnému prípadu vyjadril psychológ, si prečítajte na ďalšej strane:

Na otázku, či sa dalo nejakým spôsobom zabrániť tejto tragédii, keďže aj samotné statusy nasvedčovali tomu, že sa niečo deje, psychológ Dušan Kešický odpovedá, že sa tu naskytá hlavne otázka, kto by tomu mohol zabrániť. “Dnes sú sociálne siete tak zamorené rôznymi statusmi a myslím, že vždy by malo ísť o najbližšie okolie. Otázkou je skôr to, či mala nejaké blízke osoby. Z toho, čo sa stalo, sa môžeme domnievať, že možno práve jej partner bol jej jedinou skutočnou blízkou osobou a takto to vyhodnotila,” vysvetľuje s tým, že je to najmä o všímavosti ľudí okolo.

V tomto prípade podľa neho nejde veľmi o odbornú záležitosť, skôr ľudskú. Je na nás, že ak vidíme niečo, čo sa nám nepáči alebo je to pre nás podozrivé, či s tým niečo urobíme alebo nie. “Druhá vec je tá, že čo s tým, ak si takéto správanie niekto všimne a na koho sa má obrániť, aby mohol nejakým spôsobom účinne zasiahnuť. Známe sú prípady, že sa ľudia dovolávajú nejakej pomoci, ale sa jej skrátka nedovolajú, lebo nemajú kde. Systém duševnej starostlivosti je tak preťažený, že sa venuje len veciam, ktoré sú na vrchole toho celého,” poznamenáva Kešický.

Podľa slov odborníka je psychologicky zrozumiteľné, že v takomto prípade zobrala so sebou aj dieťa. "Rozhodla sa, že ho nemôže opustiť. Vnímala to tak, že ho neopustila, len si ho zobrala so sebou. Je však na dlhú úvahu, či to nebolo aj lepšie. Pretože ak dieťa stratí v tak útlom veku svoju matku, je to mimoriadne náročné. Na jednej strane je tu ochrana a života a na druhej strane vzniká otázka, akú kvalitu života by malo jej dieťa," uzatvára.