Školáčka ALEXIA: Z polepšovne k otcovi, ktorého nemá rada. Jej matka nevie, čo s dcérou je

Dievča malo byť svedkom sexuálneho násilia na mame, ktorého sa mal dopustiť otec. Bol obvinený 
a niekoľko mesiacov strávil vo väzení. Po presune spisu na Slovensko prešovská prokurátorka stíhanie Jozefa zastavila 
a Alexiina mama mala na krku stíhanie za krivé obvinenie.
Alexia sa však stále odmietala stretávať s otcom. Podľa Jozefa a českého súdu mohla za to matka. Ona to popiera 
a vraví, že iba rešpektovala prianie dcéry a jej dohováranie nepomohlo. „Ráno, keď mal po ňu prísť, začala plakať, triasla sa,“ opisovala Ajka.

Súdy v Brne rozhodli, že Alexia musí ísť na prevýchovu do neutrálneho prostredia krízového centra, kde ju naučia akceptovať otca a pripravia ju na život s ním. Žila tam pol roka. Rodičia sa s ňou mohli stretávať počas víkendov na pár hodín za prítomnosti zamestnancov centra. Keď sa pobyt v centre skončil, otec si ju na základe rozsudku odviezol v noci prvého júla k sebe do Prešova. Odvtedy mama netuší, čo sa deje s Alexiou. „Neviem, či je zdravá, či je 
v poriadku, či netrpí,“ sťažuje sa. Jej exmanžel s ňou vôbec nekomunikuje.

Zvláštnosťou je, že súd neurčil, kedy sa môže matka s dcérou stretávať. Keďže príslušným je teraz prešovský súd, advokát matky Pavel Hagyari podal návrh na neodkladné opatrenie, aby sa mohla stretávať s dcérou. „Žiadame, aby každý druhý víkend mohli tráviť spolu. To, čo navrhuje protistrana, aby sa milujúca matka mohla stretávať s dcérou iba pod dohľadom nejakého občianskeho združenia, považujeme za nezmysel,“ uviedol. Podľa neho je čudné, že brniansky súd v rozsudku neupravil styk matky s dcérou. 

Jozef sa k prípadu vôbec nevyjadruje.

Uznávaná česká advokátka zaoberajúca sa rodinným právom Klára Samková, ktorá do prípadu nie je zainteresovaná,  je presvedčená, že súd zvolil pre vyriešenie sporu medzi rodičmi nevhodnú a neúčinnú metódu umiestnenia dieťaťa do "neutrálneho prostredia" - teda do spomínaného krízového centra.

Táto metóda má svoj pôvod v diele známeho amerického psychológa a jeho teórii "syndrómu zavrhnutého rodiča", ktorú definoval ako poruchu prejavujúcu sa tým, že dieťa sústavne a neodôvodnene zľahčuje a uráža jedného z rodičov.

Lenže spomínaný syndróm, ktorým často argumentujú podporné skupiny rodičov zákonom oddelených od svojich detí, nie je uznaný ako diagnóza ani medicínskymi, psychiatrickými, ani právnickými autoritami a nie je stanovený ako diagnóza v oficiálnych medzinárodných systémoch klasifikácie chorôb..

Dokonca bol v samotnej krajine svojho vzniku (USA) označený  za vedecky nepreukázaný a nespĺňajúci kritériá dôkazu pred súdom s tým, že jeho zohľadnenie môže mať za následok nesprávne rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa maloletých.