Jakub Horváth (39) z osady v Chminianskych Jakubovanoch (okres Prešov) známej psími zabíjačkami si už odsedel 18 rokov. Za to, že obral vdovu Katarínu o milovaného manžela, jej dve malé krásne dcéry o zbožňovaného ocka a jeho mamu starostlivého syna, mu súd naparil 21-ročný trest. Do úplného odpykania mu chýbajú dva roky a tri mesiace. Lenže súd teraz žiada o prehodnotenie výšky trestu za obzvlášť závažný zločin vraždy, zločin krádeže a prečin porušovania domovej slobody.

Dve malé Marekove dcérky, mesiace čakali na svojho ocka. Dvojročná Natálka ho hľadala po dome, všade chodila s jeho fotografiou, bozkala ju. Pri hrobe svojho ocka sa zakaždým pýtala, kedy už konečne príde domov. Jedenásťročná Milka sa dlhý čas bála sama vyjsť sama na dvor. Dnes sú z nich krásne mladé ženy. Milka pracuje v Čechách, Natália študuje na vysokej škole a momentálne je na študijnom programe vo Francúzsku.

V čase skutku vážil útly Jakub iba 50 kg. Takmer dvojmetrový Marek po rane do aorty za pár sekúnd vykrvácal. Chcel zlodejom z osady zabrániť v krádeži svojho psa Ronyho z dvora domu. No sfetovaný Jakub sa na neho zahnal nožom a trafil rovno do životne dôležitého orgánu.

Vdova Katarína (50) mohla už iba bezmocne hľadieť na valiacu sa krv z hlbokej rany. Dlho nevedela spávať, stále myslela na Mareka, ako jej v náručí posledný raz vydýchol. "Spomínam si na každú minútu, ktorá sa v ten večer odohrala,” vravela nám vtedy vdova. A ani po rokoch nezabudla na detaily, nič sa jej z pamäti nevymazalo.

“Od dverí domu som zbadala, že Marek leží na zemi. Pribehla som a naklonila som sa k nemu. K zlodejom som bola obrátená chrbtom. Vtom som zbadala, ako sa v ruke jedného zaleskol nôž," opisovala Katka. Keď jej došlo, čo sa stalo, obzrela sa za vrahmi. Tí pokojne kráčali k osade, vôbec neutekali. Doma si ľahli spať, našli ich tam policajti.

Odsúdený bol počas procesu taký zaostalý, že vôbec nechápal slovenskému jazyku, vydával nezrozumiteľné zvuky. V base sa vypracoval. “Videla som ho pred 10 rokmi, tiež chcel obnoviť konanie. Nabral svaly, na očiach mal slnečné okuliare. Vyzeral ako americký raper,” vraví Katka. Jakub požiadal o obnovu konania, dnes mal súd rozhodnúť o jeho žiadosti.

Jakub je dôkazom, že prostredie formuje človeka. Kým žil v osade, bol závislý od fetovania toulénu, vyzeral zdegenerovane, bol zaostalý, takmer nevedel rozprávať, dohovoril sa iba po rómsky, slovenčine nerozumel. Teraz má o pár kíl viac, vyšportovanú postavu, bezchybne rozpráva po slovensky, na otázky sudcu reagoval bez zaváhania. Podľa našich informácií sa teší na návrat domov a na vnúčatá. V base po crlý čas pracoval a splatil všetky svoje záväzky i náhradu škody, ktorú mu určil súd.

Obnovu konania mu prešovský súd povolil na základe rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorý konštatoval čiastočnú protizákonnosť pri ukladaní úhrnného trestu. Za viac skutkov mu totiž pôvodne v zmysle aspiračnej zásady okresný súd zvýšil trest. Z pôvodného 21-ročného trestu si odsedel 18 rokov a 9 mesiacov. “Už je to moc. Preto som požiadal o obnovu konania v zmysle tej aspiračky. Aby mi bol uložený miernejší trest,” vravel sebavedomo ale slušne. Pred povolením obnovy vykonával trest už v minimálnom stupni stráženia, absolvoval aj protitoxikomanické liečenie.

Po povolení obnovy ho presunuli do väzby. Tam sa, podľa hodnotenia, správa na požadovanej úrovni, vo voľnom čase hrá spoločenské hry a športuje. Sociálny kontakt udržiava s rodinou listami a návštevami. Keďže však súd nemal hodnotenie z ústavov na výkon trestu, ktorý si odpykával aj v iných ústavoch, pojednávanie odročil a rozhodne až potom. Katarína sa obáva chvíle, kedy sa Jakub vráti z basy: “Neverím, že to oľutoval.” Problémy dedinčanov s osadníkmi sa totiž stupňujú. Obyvatelia osady sú vo väčšine, sú neprispôsobiví, krádeže a výtržníctvo je tam takmer na dennom poriadku.