Blízki o nebohých dievčatách: Lucka bola svedomitá, Sofia krásne spievala a Katka chcela liečiť

Spolu vyrastali, chodili do jednej školy, spolu zomreli a spoločne ich aj pochovali! V Starej Ľubovni v stredu vystrojili pohreb trom obetiam tragickej nehody pri Spišskej Kapitule.

Ako odznelo počas poslednej rozlúčky, Lucka (†17) chcela byť lekárkou. Bola veľmi citlivá, pokojná a mimoriadne skromná. Veľa času venovala modlitbe a preto niekedy meškala na vyučovanie: "Mala rada prírodu a Tatry, bola náruživou hubárkou i bežkyňou. Krok za krokom si plnila cestovateľské sny. Milovala rozhovory s mamkou i sestrou a príjemne sa cítila so starými rodičmi. So svojimi krstnými rodičmi prerozprávala celé hodiny. Náruživo čítala, počúvala knihy a recitovala. Len pred niekoľkými dňami zvíťazila v okresnej súťaži Hviezdoslavov Kubín. Spev jej tiež prirástol k srdcu. Tento mesiac sa chystala ukončiť vodičský kurz a tešila sa na svoj prvý prípitok vínom so svojimi rodičmi."

Sofia (†18) túžila byť učiteľkou alebo právničkou. Vždy akčná a o všetko sa zaujímala. Chcela robiť veľa vecí naraz a potom sa hnevala, že to nestíha. Bola nadmieru svedomitá, obetavá a vynikajúca študentka. Čo si raz zaumienila, to aj splnila, sršala z nej energia. Milovala ľudí, hudbu a kultúru. "Svoj mimoriadny spevácky talent odmalička rozvíjala v ZUŠ. Výnimočný hlasový rozsah v spojení s pracovitosťou a vytrvalosťou jej priniesli desiatky ocenení v celoslovenských i medzinárodných súťažiach, naposledy z Malty. Vždy túžila po malom nahrávacom štúdiu, čo sa jej aj splnilo," odznelo počas omše.

Katka (†17) sa tešila zo života a mala veľké plány. Chcela študovať medicínu, byť úspešnou a obetavou lekárkou. Vzhliadala k Bohu, pravidelne chodila na duchovné stretnutia, turistiku s kaplánmi i na adorácie. Milovala prírodu, zvieratá a umenie. Úspešne absolvovala ZUŠ - výtvarný odbor. Svedčia o tom jej obrazy plné kvetov, zvierat a prírody. Venovala sa tiež športu, basketbalu. Bola členkou mládežníckeho parlamentu pri Centre voľného času, rada a často pomáhala ako dobrovoľníčka. Bola veľkou fanúšičkou hokeja a formule.

V clivom prejave si na ne na záver omše zaspomínala aj ich kamarátka. Pri Lucii spomínala jej humor a zapálenie, ktorej sa hlas zvýšil len keď sa smiala: “Inak nás len upokojovala.” Rozprávala o ich spoločnom zážitku počas dovolenky pri mori: “V energii večera si radosť tancom pretvorila. Ráno si ťažila krásu morského dna, len nohy ti vždy trčali z mora a v rukách mušle. Ty si nás vždy podržala a my si ťa teraz podržíme v našich spomienkach."

O Sofii vravela ako anjelovi s ľudskou tvárou, hlasom nehy s veľkým srdcom, dobrotou, milosťou, láskou - žena smejúca sa očami a čistá ako biela ľalia: “Očarila si naše srdcia, sestrička naša. Celá si krásna, priateľka naša. Vždy, keď budeme spievať chválospevy, pripájaj sa k nám.” 

Katku nazvala “náš kvet, ktorý je už krok pred nami, no stále s nami.” Spomínala, že im stále vyčarila úsmev na tvári: “Jej prítomnosťou sme aj my rozkvitali. A jej ochotou sme boli stále obohacovaní. Jednoduchosť, ktorá sa v nej skrývala, tvorila najväčšiu krásu jej duše a srdca.” Dodala, že pre mnohých bola ako sestra. V očiach malých detí, ktorým robila animátorku, bola ako matka, ktorá vedela vnímať ich svet: “Bola pre nich tou, ktorá ich zodvihla v každom momente. Jej prítomnosť bola ako tichý svet ochrany. Dnes si náš triedny anjel strážny.” 

V závere sa prihovorila všetkým trom zosnulým: “Milované! Neostala po vás prázdnota, ale miesto, ktoré je vďaka vám plné. A zvyšok nechávame na Boha. Nech sa o nás postará, podľa svojho plánu. Lucka, Sofia a Katka! Rozprestrite krídla a odleťte kam vás Boh bude viesť. Ľúbime vás!"

Maturantky staroľubovnianskeho cirkevného gymnázia zomreli v sobotu 6. 4. 2024 po nehode, kedy do nich vrazil autobus. Okrem nich zranil aj ďalších 7 mladých ľudí, najvážnejšie z nich na tom bolo 15-ročné dievča, o ktoré sa starajú lekári v košickej nemocnici. Všetci mali namierené na diecézne stretnutie mládeže s biskupom.