Mladíka našiel obeseného v utorok 8. februára v altánku na bratislavskej Kolibe náhodný turista. Jeho osudovému rozhodnutiu predchádzali však podľa slov príbuznej desivé okolnosti.

Žil s myšlienkou na smrť?

„Nebol to skrat. On sa s tým už určite dávno zaoberal. Niežeby mi to priamo povedal, ale dnes, keď som si preberala v hlave posledné obdobie, mi to tak vychádza. Naposledy sme sa spolu rozprávali asi pred troma týždňami,“ s plačom sa zdôveruje pani Božena.

Viac foto nájdete TU ►►►

Začalo sa to s dlhmi

Podľa nej jej syn Anton, Dávidov otec, mal kamiónovú spoločnosť. Zabezpečoval dopravné služby, hlavne prepravu rôzneho tovaru po celej Európe, ale špecializoval sa na škandinávske krajiny. Firme sa však veľmi nedarilo, a tak sa ju rozhodli zachrániť tým, že ju presťahovali do Bratislavy. Rodina dúfala, že získajú viac práce a objednávok.

„Syn Anton však náhle zomrel na rakovinu, teraz 18. januára uplynú tri roky. Dávid sa rozhodol pokračovať v podnikaní svojho otca, pomáhal mu pri tom starší brat Denis, ktorý hoci žije s priateľkou a so synčekom v Spišskej Novej Vsi, bol Dávidovi obrovskou oporou,“ pokračuje pani Božena, ktorá je už viac než štyridsať rokov vdova.

Posledný telefonát

Dávid veril, že sa mu podarí vyhrabať firmu z dlhov. „Mýlil sa, prišiel covid, práce ubudlo, problémy sa prehlbovali a dlhy rástli. Vždy mi volal, ale postupne sa čas medzi jednotlivými telefonátmi predlžoval. Pred troma týždňami mi zavolal. Bol veľmi smutný. Opýtala som sa ho, čo sa deje? Pamätám si, akoby to bolo dnes. Hovorí: ‚Babulienka moja, ja ti už ani viac volať nebudem, mám sa zle, veľmi zle. Ani sa mi žiť nechce, ja už to všetko ďalej nezvládnem!‘ Hneď som mu začala dohovárať, aby mu nenapadla nejaká hlúposť. Nepovedal mi nič na to, len položil telefón. Toto bolo naposledy, čo som ho počula,“ povie trasúcim sa hlasom.

Zodpovedný a poslušný

Božena sa takejto tragédie nechcela dožiť: „Veď bol mladý, mal celý život pred sebou… dosť ho zobrala smrť otca... k tomu sa pridali problémy s firmou, a akoby to nestačilo, rozišla sa s ním frajerka, s ktorou chodili od jej pätnástich rokov. Vnuk bol veľký dobráčisko, rád pomáhal ľuďom, ktorým vždy veril.“

Dávid aj so svojím starším bratom Denisom trávili u babky veľa času. „Chodili do Spišskej do školy. U mňa spali a odtiaľ odchádzali každý deň. Viac boli tu ako doma pri rodičoch. Dávid bol poslušný a veľmi zodpovedný. Nikdy by som si ani len nepomyslela, že bude schopný sám si vziať život,“ zadúša sa žiaľom.

Smutný návrat

Starká spomenula, že s vnukom Denisom a dcérou preberú ako budú ďalej postupovať. Dávida najskôr dajú spopolniť v bratislavskom krematóriu a urnu prenesú do Spišského Štvrtka. „Veď kto by už len cestoval na jeho hrob takú diaľku? Môj zlatý Dávid, nech odpočíva tu, kde to mal rád a kde prežil najkrajšie a najšťastnejšie roky života,“ uzavrela rozprávanie plačúca pani Božena.

Po Pašekovi Bajtoš

Tragédia Bajtoša sa udiala len tri mesiace po smrti bývalého hokejového útočníka Dušana Pašeka mladšieho, ktorý bol v čase svojho úmrtia generálnym manažérom bratislavských Capitals.

Viac foto nájdete TU ►►►

Vyjadrite svoj názor v komentároch i ankete pod článkom ►►►

Anketa
Podľa vášho názoru prispieva teraz k dramatických rozhodnutiam ľudí aj covid?

Mohlo by vás zaujímať: