Pokračuje proces o obnove konania v kauze Cervanová: Čo odhalila štvorhodinová nahrávka?

Odsúdení totiž vo svojom návrhu argumentovali spisovým materiálom nachádzajúcim sa v archíve bezpečnostných zložiek v Kaniciach pri Brne. Vec sa týka už len pätice odsúdených, keďže Juraj Lachmann v auguste zomrel. Podľa advokáta odsúdených Allana Böhma ide v tomto prípade o približne 1 000 strán dokumentov, ktoré dokazujú, že celá kauze bola vyrobená na objednávku. Vzhľadom na rozsah dokazovania je čítaniu listín venovaný už štvrtý termín verejného zasadnutia v rade, informuje SITA.

Podľa Trestného poriadku môže súd povoliť obnovu konania v tom prípade, ak „vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa”.

Podľa odsúdených obsahuje spis v Kaniciach spolu 13 kartónov dokumentov, ktoré preukazujú, že obvinenie voči nim bolo v rokoch 1978 až 1980 vykonštruované tímom vyšetrovateľa Eduarda Pálku. Dokumenty pritom podľa nich boli objavené až v roku 2018. Súdom, ktoré o veci rozhodovali, tak boli zamlčané.

Cervanová bola zavraždená v júli 1976. V roku 1981 boli vo veci obvinení siedmi muži z Nitry – Roman Brázda, Miloš Kocúr, Milan Andrášik, Pavol Beďač, František Čerman, Stanislav Dúbravický a Juraj Lachmann. V septembri 1982 obvinených Krajský súd v Bratislave uznal za vinných, pričom dostali tresty v rozmedzí od štyroch do 24 rokov. Rozhodnutie v roku 1983 potvrdil vtedajší Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky.

V roku 1990 bol následne verdikt zrušený. Obžalovaní boli opätovne uznaní za vinných v roku 2004, pričom rozhodnutie potvrdil v roku 2006 aj Najvyšší súd SR, ktorý dokonca trom obžalovaným sprísnil tresty. Výsledkom boli tresty v rozmedzí od troch do 15 rokov väzenia. Rozhodnutie sa netýkalo Romana Brázdu, ktorý bol pre zdravotné problémy vylúčený na samostatné konanie a neskôr zomrel.

V júni 2009 potvrdil odsudzujúci verdikt aj dovolací senát najvyššieho súdu. Odsúdení podali následne ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR, ten ju však v decembri 2010 odmietol. V roku 2014 zamietol sťažnosť odsúdených aj Európsky súd pre ľudské práva.

Na súde prehrali aj štvorhodinovú výpoveď korunnej svedkyne Viery Zimákovej z roku 1980, ktorá ich usvedčovala. Dnešného verejného zasadnutia sa zúčastnil Milan Andrášik, František Čerman a Pavol Beďač, teda traja z pätice už právoplatne odsúdených, ktorí sa ešte stále snažia očistiť svoje meno.

V nahrávke bolo počas výsluchu Zimákovej počuť väčšinou plač a vzlykanie ako sa z nej vyšetrovatelia snažili dostať výpoveď. Podľa advokáta dvoch odsúdených Allana Böhma, nahrávka dokazuje, že vyšetrovateľ Eduard Pálka si od svedkyne vynucoval potvrdenie svojich hypotéz. „V čase, keď mala dva mesiace pred svadbou a bola tehotná,“ poukázal advokát.

“Vyšetrovatelia ju nútili k tomu, aby svedčila. Zimáková však vtedy bola na splave na Hrone, čiže nič z toho, čo mala dosvedčiť, nemohla byť pravda,” povedal nám Milan Andrášik.

"Týmto dôkazom sme chceli preukázať, že celá výpoveď, na základe ktorej bolo postavené odsúdenie, bola absolútne vymyslená. Zimáková bola v zásade psychicky prinútená k tomu, aby potvrdila verziu policajtov," vysvetlila Andrášikova advokátka Jitka Hasíková.

"Tá myšlienka samotná, že ste na splave, celý deň veslujete a večer zatúžite ísť na diskotéku do Bratislavy z Revištského Podzámčia, je hodná len toho Pálku," prízvukoval Andrášik. Podľa polície sa totiž Viera Zimáková mala do Bratislavy dostať stopom. "Takže ona nevedela, ako sa dostane do Bratislavy, ani to, či tam tá diskotéka je. Rozhodla sa spontánne len tak, bez akejkoľvek prípravy a v oblečení, v ktorom splavovala," zdôraznila advokátka.

Obhajoba navrhla vypočuť svedkov, no Krajský súd Bratislava to zamietol z dôvodu, že navrhovaní svedkovia v danej veci už opakovane vypovedali. O obnove konania sa bude rozhodovať 27. januára 2025 opäť na verejnom zasadnutí.