Prvé tanky vyrážajú do boja

Zákopová vojna predstavovala peklo na zemi. Po kolená vo vode a v bahne vojaci umierali po tisíckach len kvôli tomu, aby získali pár metrov územia posiateho krátermi. Fronta sa prakticky nehýbala. Patovú situáciu mali vyriešiť obrnené vozidlá, ktoré by boli schopné odolať vražednej paľbe protivníka a zároveň prekonať ťažký terén. Logicky preto museli mať pásový podvozok. Na ich vývoji tajne pracovali Briti aj Francúzi. Vo Veľkej Británii vznikol už v roku 1915 prototyp prezývaný Little Willie (Malý Vilko). Pri skúškach v teréne však nemal dobré jazdné vlastnosti, a tak pripravili vylepšený prototyp. Stroj mal typický kosodlžníkový tvar, pásy obiehali celý trup dookola. Výzbroj nebola vo veži ako pri dnešných tankoch, pretože by to príliš zvyšovalo ťažisko. Namiesto toho boli kanóny a guľomety vo výstupkoch na bokoch. Nový stroj pôvodne označovali ako pozemná bojová loď. Podľa konštruktéra ho tiež volali Wilsonov stroj, ale aj stonožka. Názov tank sa vžil náhodou. Pri prevoze do Francúzska totiž kvôli utajeniu nové zbrane označovali ako nádrže na vodu, čiže tanky.

Debut na bojisku mali tanky 15. septembra 1916 počas bitky na Somme. Vývojári si predstavovali masový útok stoviek obrnencov, ktorý podlomí morálku protivníka. Velenie však chcelo tanky vyskúšať čo najskôr, a tak ich do útoku vyslalo ledva 50, aj to v menších skupinkách. Stroje trpeli poruchami, preto sa ich do boja nakoniec zapojilo iba 35. Ich prítomnosť šokovala nemeckých vojakov, efekt však bol minimálny. Vlastná pechota totiž nevedela s obrnencami spolupracovať. Predčasné nasadenie tankov tiež Nemcom umožnilo vypracovať taktiku boja proti nim. Prichystali strelivo schopné preraziť ich pancier. Zákopová vojna sa tak vliekla ešte celé dva roky. Prvé nasadenie však prinieslo aj istý úspech. Pri mestečku Flers sa totiž podarilo tankom preraziť frontu a ničili všetko, čo im stálo v ceste. Prielom využila pechota, ktorá sa za nimi nahrnula do Flers. Podarilo sa zajať niekoľko tisíc nemeckých vojakov, ktorí boli v šoku zo zdanlivo nezastaviteľných oblúd. Do konca vojny sa dizajn britských tankov príliš nezmenil. Mali stále rovnaký tvar, zlepšovalo sa len pancierovanie a výkon motora. Treba povedať, že pre posádky boli prvé tanky takmer rovnako vražedné ako pre nepriateľa. Motor nebol totiž nijako krytý uprostred tanku. Vnútri preto panoval obrovský hluk, horúčava a členov posádky dusil dym z motora i zo zbraní.