Reklama

Kroj v Ždiari je niečo, čo si miestni mimoriadne vážia: Nosia ho s hrdosťou a radosťou

Na ohlášky môže prísť kto chce. Okrem rodiny, ktorá tu zvykne byť veľmi rozvetvená sú to kamarátky, susedia, spolužiaci, ale aj neznámi ľudia, ktorých tradície zaujímajú.

Zdroj: Jozef Pitonak

Reklama

V podtatranskej obci Ždiar miestni dodržiavajú tradície, ktoré sa dedia z pokolenia na pokolenie. Jednou z ich sú manželské ohlášky.

Snúbenci s rodičmi ženícha pred vstupom do farského kostola. O chvíľu sa mala začať svätá omša spojená s tretími ohláškami.

Zdroj: Jozef Pitonak

Snúbenci s rodičmi ženícha pred vstupom do farského kostola. O chvíľu sa mala začať svätá omša spojená s tretími ohláškami.

Cieľom manželských ohlášok je verejne oznámiť úmysel snúbencov uzavrieť cirkevný sobáš. Ak niekto vie nejaký dôvod, pre ktorý by to nebolo možné mal by to oznámiť kňazovi.

Zdroj: Jozef Pitonak

Cieľom manželských ohlášok je verejne oznámiť úmysel snúbencov uzavrieť cirkevný sobáš. Ak niekto vie nejaký dôvod, pre ktorý by to nebolo možné mal by to oznámiť kňazovi.

Zdroj: Jozef Pitonak

V nedeľu miestny kostol zaplnili družbovia a družičky a úplne vpredu snúbenci Jozef s Paulínou, ktorí absolvovali tretie ohlášky.

Zdroj: Jozef Pitonak

Je tradíciou, že po žiadnej zo slávnosti v Ždiari nechýba ani záber s panorámou Belianskych Tatier. V popredí haliaca sa do oparu Ždiarska vidla. Domáci na tom mieste urobili z dreva niečo ako schodík, aby bol záber efektnejší.

Zdroj: Jozef Pitonak

V minulosti chodila družina do kostola pešo teraz, keďže sa Ždiar rozrástol vezú sa niektorí na voze. Kone sú patrične vyparádené.

 

Vyjadrite svoj názor v komentároch pod článkom. Zahlasujte zároveň v našej ankete >>>

Anketa

Vydávali by ste sa v kroji?