Slnko ako na dlani aj polárna žiara. Videli ste už takúto nádheru?

"Slnko a jeho chromosféra ktorej pozorovaniu sa aktívne venujem každý deň, ak je jasná obloha. Pozorujem ju cez špeciálny slnečný ďalekohľad s H alfa filtrom. Fascinuje ma pohľad na dynamiku slnečných erupcií, protuberáncii a podobne," opísal fotografiu M. Lachký.

"Polárna žiara odfotená za obcou Chynorany v ktorej bývam. Vždy to bol môj veľký sen vidieť a nafotiť polárnu žiaru, konečne sa mi to podarilo," hovorí fotograf.

Slnečná fotosféra a jej slnečné škvrny.

"Najväčšia planéta slnečnej sústavy Jupiter aj s jej okom Veľkou červenou škvrnou, obrovskou búrkou ktorá zúri na planéte už niekoľko storočí. Fotil som s mojím ďalekohľadom typu newton o rozmeroch 150/750. Nasnímal som cez 3000 framov a vyskladal 29 percent najkrajších framov," opísal vznik fascinujúcej fotografie M. Lachký.

Konjukcia Mesiaca Venuše na rannej oblohe.

"Na tento záber som patrične hrdý. Pozoroval som čiastočné zatmenie Mesiaca ktoré bolo 28.10. tohto roku a všimol som si, že smerom k mesiacu letí aj lietadlo. Tak som len čakal, v správnu chvíľu som stlačil spúšť, cvakal ostošesť a tešil som sa ako malé dieťa," hovorí s nadšením fotograf, ktorému sa podaril neuveriteľný záber.

"Majestátny pán prstencov, alias planéta Saturn," takto opisuje nádherný záber M. Lachký.

"Opäť Jupiter a jeho krásna búrlivá atmosféra. Tentokrát sa dal pozorovať aj tieň jeho mesiaca na disku planéty," konštatuje fotograf.

Krásny Saturn s prstencami a pekne viditeľným Cassiniho delením prstencov.

"Star trail, alebo inak zaznamenaná rotácia Zeme v čase. Príjemná spomienka z pozorovania pri rybníku Haláčovce," hovorí fotograf.

Star trail z rybníka Haláčovce. Ide o vyše 2 hodiny snímania fotiek po 30 sekundových expozíciách.

Galaxia v Trojuholníku alebo Messier 33. Je to tretia najväčšia galaxia v miestnej skupine galaxií a od našej galaxie ju delí vzdialenosť približne 2,5 milióna svetelných rokov. Nachádza sa v západnej časti súhvezdia Trojuholník. Leží symetricky v predĺženej spojnici hviezdy Mirach a Veľkej hmloviny v Andromede.

NGC 7000 je emisná hmlovina v súhvezdí Labuť, ktorú objavil britsko-nemecký astronóm William Herschel 24. októbra 1786. Je známa aj pod názvom Severná Amerika, pretože svojím tvarom veľmi pripomína tento kontinent.

Mesiac a jeho zvlnený povrch.

Mesačné krátery Aristoteles a Eudoxus.

Veľká hmlovina v Androméde je obrovská špirálová galaxia, ktorá spolu s našou Mliečnou cestou, Veľkou hmlovinou v Trojuholníku a s asi tridsiatkou malých satelitných galaxií vytvárajú Miestnu skupinu galaxií. Je vzdialená asi 2,5 miliónona svetelných rokov a nachádza sa v súhvezdí Andromeda. Prvýkrát ju katalogizoval už perzský astronóm as-Súfí vo svojej „Knihe stálic“ z roku 964. Opisuje ju ako „hmlistý obláčik“ a nazýva ju Malý mrak.

"Toto je snímka zo Star trail z pozorovania meteorického roja perzeidy na Čachtickom hrade, kde organizujem pozorovanie každý rok," hovorí Michal Lachký.

Cocoon nebula je emisná hmlovina a otvorená hviezdokopa v súhvezdí Labuť. Objavil ju nemecký astronóm Max Wolf 28. júla v roku 1894. Neskôr v roku 1899 ju pozoroval aj britský astronóm Thomas Espin.

Planéta Mars a jej albedové útvary a polárna čiapočka.

Čiastočné zatmenie Slnka.

Hviezdokopa Divá kačica je jednou z najbohatších a najkompaktnejších známych otvorených hviezdokôp. Obsahuje približne 2 900 hviezd.

NGC 6992 je emisná hmlovina v súhvezdí Labuť, ktorú objavil britsko-nemecký astronóm William Herschel 5. septembra 1784. Je to zvyšok supernovy, ktorá tvorí komplex hmlovín zvaný Riasová hmlovina. Môžeme ju pozorovať už malým ďalekohľadom, najlepšie s UHC filtrom.

Hmlovina Trifid, alebo inak Messier 20.

Nádherný bolid nad Jankovým vŕškom z maxima meteorického roja Perzeidy.

Jadro Mliečnej cesty fotené nad Čičmanmi.