Historické skvosty, ktoré musíte vidieť! Milovali ich aj slávne osobnosti

Tretí tunajší gróf Ján Keglevich, tekovský župan, dal začiatkom 19. storočia zbúrať južné renesančné krídlo zámku a v rokoch 1818 – 1825 postavil na jeho mieste klasicistický trakt podľa projektu viedenského architekta Alojza Pichla. Toto klasicistické krídlo kaštieľa sa pokladá za najkrajší a najčistejší architektonický prejav klasicizmu na Slovensku. Navštíviť v ňom možno múzeum historického nábytku, bytových doplnkov, zbraní a je v ňom aj unikátna knižnica.

Pozornosť v topoľčianskom kaštieli si zaslúži aj dobový interiér a vzácny nábytok zo 16. až 19. storočia s prekrásnou obrazovou výzdobou. K úžasným skvostom približujúcich históriu patri stolík s podobizňou kráľa Ludvika XVI.

Osobitnú pozornosť si na zámku v Topoľčiankach zaslúžia zbierky keramiky, najmä porcelánu. Je tu jedna z najväčších zbierok keramiky na Slovensku. Najviac je zastúpený porcelán Meissen a porcelán viedenský, potom berlínsky, anglický (Minton, Worcester, Stanffordshire), čínsky, v menšom množstve francúzsky (Sévres), taliansky (Capo di Monte Neapol), maďarský (Herend), nemecké výrobky z Hochstu, ale i japonský, z Ludwigsburgu, z Moskvy (Garder), z českého porcelánu sú zastúpené Karlovy Vary, Slavkov, Stará Role, Březová, zo Slovenska keramika habánska a stupavská.

Návštevníkov upúta aj zámocká knižnica, založená grófom Jánom Keglevichom. Knižnica bola pôvodne vo Viedni v jeho tamojšom paláci, odkiaľ si ju po dokončení stavby kaštieľa v roku 1825 postupne preniesol do Topoľčianok. Vtedy mala okolo 10 000 zväzkov. Je prevažne náuková, vedecká, so spismi francúzskych, anglických, nemeckých, osvietencov, s encyklopédiami, botanickými a zoologickými atlasmi a pod. Dnes má knižnica vyše 14 000 zväzkov. Je tu i prvá slovenská gramatika Grammatica slavica od Antona Bernoláka, vydaná v Bratislave v roku 1790. V knižnici je tiež vzácny exemplár Kralickej biblie, pražské vydanie z roku 1613.

V roku 1910 Habsburgovci postavili oproti kaštieľu v slivkovom sade Malý kaštieľ, známy ako Poľovnícky zámoček. Vznikol podľa návrhu Kolomana Gerstera a slúžil na oddych pre majiteľa kaštieľa Jozefa Augustína a jeho hostí. Ako majiteľ okolitých lesov a vášnivý poľovník v nej urobil klenotnicu svojich loveckých trofejí.

Na stenách zámočku je rozvešané množstvo trofejí, ktoré ulovila miestna šľachta a jej hostia.

Národný žrebčín patrí svojim významom medzi dôležité európske šľachtiteľské a chovateľské centrá ušľachtilých teplokrvných koní. Žrebčín bol založený v roku 1921. Zameriava sa na chov shagya – arabského, arabského plnokrvného, lipicanského, huculského a športového koňa. Jedinečnosť Národného žrebčína spočíva v tom, že mimo Topoľčianok nie je v Európe zariadenie, v ktorom by sa chovalo päť plemien koní - lipican, hucul, shagya arab, slovenský teplokrvník a arabský plnokrvník. Centrom žrebčína je historická jazdiareň vybudovaná v roku 1910.

Lipicana dostala symbolicky do daru aj anglická kráľovná počas návštevy Slovenska. Žrebec Maestoso X-38 sa hrdí titulom Kôň Jej Veličenstva. Kráľovná Alžbeta II. sa rozhodla, že ponechá koňa na Slovensku, do Buckinghamského paláca si odniesla len album s jeho fotografiami. Všetky jeho ocenenia a trofeje zostávajú na Slovensku a panovníčku o nich len informujú. Návštevníci ho môžu obdivovať v topoľčianskom žrebčíne.

Na zachovanie tradície chovu koní pre ďalšie generácie sa žrebčín Topoľčianky podujal v osemdesiatych rokoch postupne vybudovať hipologické múzeum. Tu je sústredený jazdecký, kočiarový, kováčsky, sedlársky, kolársky i dokumentačný materiálu a materiál fotografický. Jeho pýchou je koč, ktorým sa vozil prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk.

Vinári zo Château Topoľčianky sa môžu popýšiť mnohými úspechmi na významných svetových súťažiach. S dlhodobými skúsenosťami a tradíciou patria k popredným producentom vín v Nitrianskej vinohradníckej oblasti a na celom Slovensku.

Zubria zvernica vznikla v roku 1958 a doteraz sa v nej narodilo takmer 200 zubrov, čo možno považovať za významný príspevok k záchrane zubra ako živočíšneho druhu. Prvoradou úlohou Zubrej zvernice je chov zubra hrivnatého horskej línie. Zubry v nej majú svoje obľúbené stanovištia, ktoré nie sú vždy prístupné ľudským očiam.