Vždy chcela byť novinárkou a podarilo sa! Za tie roky sa venovala rôznym témam, dnes najradšej píše o histórii, zaujímavých ľuďoch a jedinečných miestach.

Jana Pustayová

O hrobníčke Kateřine Gumanovej (31) z Liběchova pri českom Mělníku píšu aj české médiá, napríklad naposledy <a rel="noopener" href="https://www.idnes.cz/praha/zpravy/hrobnice-katerina-gumanova-smrt-remeslo-pohreb-mrtvola.A241029_201619_praha-zpravy_krd?zdroj=otvirak" target="_blank">idnes.cz</a>. Rozhodla sa pracovať v pohrebníctve, pretože, ako hovorí: „Smrť je jediná istota, ktorú máme."

V mladosti jej však nikdy ani nenapadlo, že by mohla robiť niečo takéto. Pokojne by sa presadila v modelingu, ale vyštudovala dane, financie a právo, a tak začala po škole pracovať na súde.

„Veľmi skoro mi však došlo, že nechcem ustrnúť v tomto stereotype. Zo súdu som odišla a začala pracovať pre Správu pražských cintorínov. Vtedy som to ale brala len ako prekleňovacie obdobie, kým si uvedomím, čo je pre mňa to pravé,“ hovorí rodáčka z Havířova.

K práci ju dostali nesvedomití hrobári

To, čo zažívala na cintorínoch, ju však definitívne presvedčilo, že toto je práca pre ňu. „Stretávala som starších, ktorým som napríklad pomáhala odniesť krhlu s vodou. Rozprávali mi o svojich zosnulých, ale aj o vnúčatách, o problémoch v rodine, o radostiach, ale žiaľ aj o tom, že posledná rozlúčka nebola podľa ich predstáv,“ spomína Gumanová.

Viacerí sa sťažovali aj na hrobárov a pracovníkov cintorínov, a preto sa Kateřina rozhodla, že pracovný život zasvätí práve posledným rozlúčkam so zosnulými. Odsťahovala sa na Kokořínsko a tam si v Liběchove otvorila kamenickú a hrobársku firmu.

Podľa nej sú medzi hrobármi v Česku pomerne veľké rozdiely. „Mnohým chýba empatia a pokora. Prácu berú ako nutnosť. Ale všeobecne ide úroveň tejto profesie hore. O prácu hrobárov sa zaujímajú už aj mladí vzdelaní ľudia," pripúšťa Kateřina.

Ja aj moji kolegovia v odbore žijeme normálne životy, máme rodiny, deti, koníčky, vieme sa zasmiať i v práci. V noci môžeme normálne spať, nepodliehame strachu zo smrti. Máme normálne ľudské emócie, ale vieme smrť prijať, vieme pomôcť pozostalým, poradiť im, utešiť ich.

Z kontaktu s mŕtvymi obavy nemá. „Nemám problém ich upraviť a nalíčiť či vybrať z&nbsp;hrobu už skôr uložené telá,“ prekvapuje. Téma smrti je podľa nej v spoločnosti stále tabu. „Je považovaná za niečo strašné, tragické až nepatričné. Aj to je dôvod, prečo má veľa ľudí problém smrť prijať,“ mienu Gumanová.

Neuveriteľné, čo chcú ľudia do hrobky!

Posledné rozlúčenie samozrejme sprevádza najmä pieta a smútok, ale občas prináša i vtipné momenty. „Jeden pozostalý si napríklad až po polhodine obradu uvedomil, že prišiel na cudzí pohreb. Ten, na ktorý sa vybral, sa konal na inom cintoríne," spomína Kateřina.

Niekedy ju zase pozostalí prekvapia neobvyklými požiadavkami. „Jedna rodina napríklad chcela umiestniť do rodinnej hrobky televízor a rádio, iní zase telefón,“ prezradila Kateřina Gumanová.

Nemám problém líčiť mŕtvych! Takúto hrobárku ste nevideli: Veď vyzerá ako modelka!

Autor článku

Jana Pustayová

Nemám problém líčiť mŕtvych! Takúto hrobárku ste nevideli: Veď vyzerá ako modelka!

Autor článku

Jana Pustayová

Súvisiace články

Kristína Tormová: Odprevádzam umierajúcich na druhý svet! S ľuďmi pred smrťou aj vtipkujeme

Majiteľ pohrebníctva z Bolerázu Patrik prehovoril o posmrtnom živote: Hore som už bol, ale ...

Desivý príbeh len pre silné povahy! 16-ročná Eva prežila týranie, znásilnenie i väzenie