Editorka regiónov a dlhoročná reportérka. Aktívne ju zaujíma regionálna politika, život bežných ľudí na Slovensku a hľadanie pomoci bezmocným tam, kde zlyháva štát a spoločnosť.

Henrieta Ďurovová

V sobotu sa v Lučenci uskutočnilo stretnutie profesionálov z oblasti pohrebníctva a kremačných služieb. Súčasťou akcie bol aj sprievod pohrebných vozidiel a popoludňajšia súťaž vo výkope hrobov.

Účastníci podujatia vytvorili nový slovenský rekord v najväčšej kolóne pohrebných vozidiel, do ktorej sa zapojilo 25 vozidiel, z toho jeden koč z Českej republiky.&nbsp;

Na mieste nechýbal ani Radoslav Pekár, jediný balzamovač na Slovensku, ktorý vlastní aj pohrebníctvo. Do Lučenca teraz prišiel podporiť svoj tím v kopaní hrobov a predstavil svoje dve pohrebné autá. „Táto Mazda, ktorú máme už 25 rokov, je rarita. Používame ju hlavne na pohrebné sprievody. Pohreb musí byť dôstojný a aj vozidlá musia vyzerať dôstojne,“ uviedol Pekár.

Prezradil nám, že ceny pohrebných vozidiel môžu v súčasnosti dosahovať až 200-tisíc eur, čo je pre malé pohrebné služby obrovská investícia. Čo sa týka kopania samotných hrobov, priznal, že ide o fyzicky náročnú záležitosť.

Existuje posmrtný život? Toto vás prekvapí &gt;&gt;&gt;

Medzi skutočné lákadlá však patrila aj netradičná súťaž vo výkope hrobov. Dvojčlenné tímy mali za úlohu vykopať hrob podľa presných rozmerov - 80 cm na šírku, 2 metre na dĺžku a 160 cm do hĺbky. V nej zvíťazilo družstvo z Maďarska, zatiaľ čo slovenský tím z Bolerázu vykopal hrob do hĺbky 86 centimetrov za jednu hodinu, čím ustanovil nový slovenský rekord.

Certifikát z Knihy slovenských rekordov si prevzalo 2-členné družstvo&nbsp;Pohrebné služby Patrik Blažo, členmi družstva&nbsp; boli Jozef Petrovič (45) a Jozef Oláh (20) <a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/regiony/padol-novy-slovensky-rekord-tentokrat-sa-on-netradicne-postarali-funebraci-kopali-totiz-hroby" target="_blank">(nájdete ich v galérii)</a>, informoval Igor Svítok zo Slovenských rekordov.

"Pán Petrovič je hrobárom už 29 rokov, no už 18 rokov pracuje našu pohrebnú službu," prezradil nám majiteľ pohrebnej služby z Bolerázu Patrik Blažo (51). Tú prevádzkuje spolu s manželkou Janou (53). Druhý z úspešnej dvojice rekordmanov, Jozef Oláh, je hrobárom zatiaľ iba 2 roky. "Za tie roky sme v hroboch vykopali všeličo, dokonca aj snubné prstene, ba aj základy starej kaplnky," prezradil nám Patrik.

Dodal, že mŕtvych sa u nich nikto nebojí. "Neublížia, prídu sa však občas rozlúčiť. Spomínam si, ako raz jedna pani nestihla prísť za manželom do nemocnice a nerozlúčila sa s ním. Keď u nás vybavovala pohreb, zrazu spadol na zem príbor. Manželka jej povedala, to sa prišiel s vami rozlúčiť. A veru sa jej aj uľavilo," spomína na nezvyčajný zážitok.

Zaujíma nás, či hrobár verí v posmrtný život. "Poviem to tak, existuje niečo medzi nebom a zemou. Prekonal som vážne zdravotné problémy, hore som už teda bol, no nechceli ma tam," prezradil, no detaily si nechal pre seba. "Kto ma pozná, vie, o čom hovorím."

Na súťaž prišli z pohrebných služieb okrem domácich zo spoločnosti Archa aj družstvá z Komárna, Skalice a Malaciek, farby Českej republiky tu hájila pohrebná služba zo Znojma a z Maďarska z mesta Hajdúböszörmely, neďaleko Debrecínu. 

Tretie miesto s hĺbkou hrobu 80 cm získalo Pohrebníctvo - Brigetio z Komárna s členmi Ján a Jozef Árpásovci. Ostatným družstvám nevošiel do výkopu rám s rozmermi 200 x 80 cm, preto neboli započítaní do vyhodnotenia.

Akciu zdatne viedli Ladislav Stríž, predseda Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb, podpredseda Vladimír Ecker pod predseda a člen predstavenstva Michal Katreniak. 

„Našou snahou je ukázať ľuďom, že práca hrobára nie je jednoduchá. Mladí by najradšej pracovali za počítačom, no táto práca sa robí bez ohľadu na počasie, či prší alebo sneží,“ prezradil Ladislav Stríž a potvrdil, že kvôli technologickému pokroku sa nevyhnú ani pohrebné služby. V budúcnosti budú hrobári musieť používať nové bagre, aby sa im uľahčila práca.

Michal Katreniak zo Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb potvrdil, že v budúcnosti fyzickú prácu klasických hrobárov, ako ich poznáme dnes, nahradia zrejme stroje a technika. "Je totiž problém nájsť ľudí ochotných vykonávať túto fyzicky veľmi náročnú prácu," povedal nám.

"Nie je to však odsudzujúce, pozostalí sa s tým jednoducho budú musieť zmieriť. Nejde pritom o peniaze, hrobári sú slušne ohodnotení, zarábajú cca 10 eur na hodinu. Je to preto, že ľudia, ktorí by mohli kopať hroby, jednoducho odišli v posledných mesiacoch radšej do zahraničia," skonštatoval Michal Katreniak.

Tiež prezradil, že do tohto segmentu zasiala aj ekológia. Truhly sa vyrábajú z dreva alebo z drevotriesky, no novinkou sú ekologické urny, ktorá sa časom rozpadnú a vyrastie z nich strom. "O tieto veci je záujem aj u nás," prezradil.

Zaujímalo nás, či je stále trendom vystrojiť poriadny pohreb, alebo sa skôr Slováci uskromnia. "Pohreby sú drahé, u nás síce schválili nové pohrebné vo výške 200 eur, ale pre porovnanie, v Poľsku je tento príspevok cca 1000 eur, v Rumunsku dokonca až 2000 eur. Aj preto si tam ľudia dovolia pohreby drahšie."

Majiteľ pohrebníctva z Bolerázu Patrik prehovoril o posmrtnom živote: Hore som už bol, ale ...

Henrieta Ďurovová

Autor článku

Henrieta Ďurovová

Plus TV

Boris Kollár lyžuje v stredisku Cortina d'Ampezzo, kde mal zjazdovku sám pre seba

Vladimír Putin predniesol prejav počas moskovskej tlačovej konferencie

Judita Laššáková informuje o diskusii europslancov o vplyve sociálnych sietí

Majiteľ pohrebníctva z Bolerázu Patrik prehovoril o posmrtnom živote: Hore som už bol, ale ...

Henrieta Ďurovová

Súvisiace články

Okázalý život olašských Rómov ovešaných zlatom: Honosné pohreby, svadby aj krstiny

Zakladateľ HAKA Štefan Farkaš: Prezradil, kto úspešnej skupine pomohol, aj novinky aplikácie

Zabrala kritika? Na Dukle pred oslavami opravujú to, čo roky zanedbávali!

Autor článku

Henrieta Ďurovová

Plus TV

Boris Kollár lyžuje v stredisku Cortina d'Ampezzo, kde mal zjazdovku sám pre seba

Vladimír Putin predniesol prejav počas moskovskej tlačovej konferencie

Judita Laššáková informuje o diskusii europslancov o vplyve sociálnych sietí