Šéf vývoja motorov a podvozkov Škoda Auto: Elektromobily nestačia, potrebujeme syntetické palivá

Pred niekoľkými dňami sme sa zúčastnili workshopu k novému motoru 1.0 TSI, ktorý Škoda postupne zavádza do viacerých svojich modelov. Pri tejto príležitosti sme naslovovzatému expertovi a šéfovi vývoja podvozkov a motorov mladoboleslavskej značky Martinovi Hrdličkovi položili jednu zásadnú otázku: Ako vidí budúcnosť spaľovacích motorov v konkurencii elektromobilov.

Prehnaný optimizmus

A dostali sme naozaj obšírnu odpoveď: „Uvedomte si, že po svete jazdí približne miliarda automobilov. Ako dlho bude trvať, kým ich všetky nahradíme ekologickejšími elektrickými autami? Navyše dnes nie je ani jasné, či na to budeme mať dosť lítia, medi a kobaltu. Určite je to vec minimálne ďalších päťdesiatich rokov, pri zohľadní globálneho otepľovania však v tom čase budeme už vo veľkej kríze...

Navyše nemožno čakať, že rozvojové krajiny, ktoré sa bude postupne vzmáhajú, budú na tom tak dobre, aby si ich obyvatelia vo veľkom kupovali elektromobily,“ začal vysvetľovať Martin Hrdlička a pokračoval otázkou: „Čo nám môže pomôcť oveľa efektívnejšie?

Syntetické palivo. Dokážeme ho totiž vyrobiť spôsobom, ktorý vyrieši hneď dva zásadné problémy. Prvým je nestabilné a nárazové dodávanie elektriny do rozvodnej siete z obnoviteľných zdrojov, závislých na poveternostných podmienkach a počasí.

Čo s takouto nárazovo dodávanou energiou? Mohli by sme ju akumulovať, ale žiaden takýto dostatočne efektívny akumulátor nemáme. Vyrábajme z nej teda palivo. Dá sa to tak, že z elektrickej energie môžeme vyrábať elektrolýzou vodík a ten môžeme rovno použiť v autách s palivovými článkami.“

Nerieši to ani vodík

K rozšíreniu áut na vodík je však Martin Hrdlička tiež skeptický: „Pre ne nemáme dostatočnú infraštruktúru, jej vybudovanie je extrémne finančne náročné a ja neverím, že vodíkové autá sa v dohľadnej dobe masovo rozšíria. Považujme preto vodík iba za ďalšiu látku v reťazci a pokračujme. Keď molekulu vodíka obohatíme uhlíkom, dostaneme uhľovodík, konkrétne metán.

Na to ale niekde musíme zohnať ten vyššie spomenutý uhlík. A odkiaľ sa to dá? Predsa z CO2, v atmosfére ho máme miliardy ton. Odčerpávanie prebytočného CO2 z atmosféry je druhý zásadný benefit pri výrobe syntetického paliva“

Martin Hrdlička si však myslí, že aj to je len ďalší medzičlánok v reťazci. „Áno, metán môžeme rovno použiť v autách, jazdiacich na zemný plyn. Ale je tu aj ďalšia možnosť – a tá môže planéte pomôcť ešte efektívnejšie.

Z metánu môžeme pridaním ďalšej energie z obnoviteľných zdrojov urobiť Fischer – Tropschovou metódou čistý syntetický benzín alebo naftu. A tá je vhodná pre akékoľvek autá - od oldtimerov až po tie najmodernejšie.“

Problémom je cena

Podľa Martina Hrdličku je tu však jeden problém: „Takéto palivo zatiaľ vychádza relatívne draho. Momentálne ho dokážeme vyrobiť v cene približne 4,5 eura za liter. Pri masovej výrobe je možné, že cena za liter by klesla na 2 až 2,5 eura.

Mali by sme potom dve možnosti – buď si kúpiť výrazne drahší elektromobil, alebo si nechať svoje staré auto a využívať drahšie ekologické palivo. Ale nenútili by sme miliardu ľudí kúpiť nové autá. Neznamená to, že som proti elektromobilom, práve naopak.

Z dlhodobého hľadiska si viem veľmi dobre predstaviť ich využitie – aj autonómnych – pre lokálnu dopravu na krátke vzdialenosti. Na tú „globálnu“ však využívajme syntetické palivá, prípadne si zvoľme nejaký iný spôsob hromadnej dopravy, do úvahy prichádzajú najmä vlaky.“