Aquaplanning - Pozrite sa, v čom spočívajú riziká jazdy po vode
28. 3. 2017, 12:00 (aktualizované: 10. 7. 2024, 13:26)

Zdroj: Shutterstock
S väčším množstvom vody na vozovke neodmysliteľne súvisí jeden z najväčších strašiakov motoristov – aquaplanning. Pred pneumatikou, ktorá pri vyšších rýchlostiach rozráža vodu sa vytvára vodný klin. Ak tlak vody prevýši tlak v mieste kontaktu pneumatiky s vozovkou, voda pod ňu prenikne a pneumatika začne po nej kĺzať a auto sa stáva neovládateľným.
Riziko aquaplanningu ešte znásobuje nedostatočný dezén, ktorý slabšie odvádza vodu a podhustenie pneumatík. Inak povedané – ak jazdíte na opotrebovaných a nedostatočne nahustených pneumatikách, tak pri intenzívnom daždi by ste mali vo vlastnom záujme výraznejšie znížiť rýchlosť.
Môžeme byť úplne konkrétni – podľa testov sa vozidlo jazdiace s dezénom pod 1,6 mm a pri piatich milimetroch vody môže dostať do aquaplanningu už pri prejazde zákrutou rýchlosťou 76 km, zatiaľčo identické vozidlo s novými pneumatikami je schopné prejsť tou istou zákrutou bez rizika aquaplanningu až o 20 kilometrov vyššou rýchlosťou.
Alebo inak, pokiaľ si zoberieme za základ minimálnu rýchlosť 5 km, pri ktorej má dotyková plocha pneumatiky s vozovkou maximálnu veľkosť, tak v prípade zvýšenia rýchlosti na 75 km/h sa dotyková plocha pri novej pneumatike zmenší o 26 percent, pri pneumatike s dezénom hlbokým 4 mm to bude o 42 percent a pri pneumatike s dezénom hlbokým len 1,6 mm to bude o neuveriteľných 84 percent.
Samozrejme, riziko aquaplanningu sa zvyšuje aj so šírkou pneumatík - veľmi široké sa dávajú najmä na rýchle športové autá, pretože majú lepšie vlastnosti na suchu, vyplývajúce z väčšej styčnej plochy s vozovkou. Za mokra je to ale práve naopak a podobne aj na snehu. Ak si kupujete výkonné auto so širokými kolesami, vôbec nezaškodí na zimu sa trochu uskromniť a zadovážiť si o niečo užše pneumatiky na druhej sade diskov . Určite tak zvýšite bezpečnosť svojej jazdy.
Aquaplanning hrozí teda pri vjazde do hlbšej vody vyššou rýchlosťou, na rovine spravidla nad 80 km/h, stretnúť sa s ním môžete nielen v daždi , ale aj pri jazde na roztápajúcom sa snehu. V prípade intenzívneho dažďa ňou môže byť pokrytá celá plocha vozovky, no aj v prípade slabšieho sa tak ľahko môže stať pri jazde vo vyjazdených koľajach, ktoré na vozovke zostávajú po kamiónoch.
Aquaplanning spoznáte podľa toho, že kolesá sa začnú točiť naprázdno, takže sa zvýšia otáčky a zároveň pocítite vo volante trhnutie. V tejto situácii vodič nemá veľa možnosti, ako ju aktívne vyriešiť. Jednoducho treba dať nohu z plynu, stlačiť spojku a držať volant rovno, pokiaľ kolesá opäť nezískajú kontakt s vozovkou.
Pokiaľ predsa len nasneží a budete jazdiť na súvislej vrstve snehu, taktiež treba rátať s oveľa nižšiu trakciou – inak povedané auto dlhšie trvá, kým zabrzdí a pri prejazde zákrutou mu viac hrozí pretáčavý aj nedotáčavý šmyk. Preto treba na snehu venovať jazde väčšiu pozornosť a predvídať tak, aby ste sa vyhli náhlym reakciám, teda najmä prudkému brzdeniu a taktiež si nechávať väčšie rozstupy – brzdná dráha na snehu je totiž až päťnásobne dlhšia v porovnaní s brzdnou dráhou na suchu .
Ak ich nedodržíte a ste nútení náhle prudko brzdiť, môže sa vám stať, že brzdový pedál vám pod nohou začne pulzovať. Vtedy sa nezľaknite a neuvoľnite brzdu, ale práve naopak, intenzívne na ňu tlačte, pulzovanie je iba príznakom toho, že sa aktivoval systém ABS, ktorý znásobuje účinnosť brzdenia a bráni zablokovaniu kolies. Pokiaľ máte na snehu problém s rozjazdom do kopca, skúste namiesto jednotky hneď zaradiť dvojku a rozbehnúť sa na nej, motor sa vtedy namáha menej a lepšie zaberá.