Trestnému kódexu zatiaľ stop

Premiér Fico na tlačovej konferencii po rokovaní vlády k prerušeniu rokovania o trestnom kódexe len poznamenal, že sa tým otvára priestor na diskusiu v oblasti, ktorá je veľmi dôležitá. Obe novely sa stretli s tvrdou kritikou, podľa poslanca za KDH Daniela Lipšica vychádzajú v ústrety zločincom. Podľa Lipšica od roku 2002 klesol počet najzávažnejších trestných činov viac ako o tretinu, na čom má zásluhu prísny trestný kódex pripravený ešte jeho ministerstvom. "Znížil sa preto, lebo zločinci ostávajú dlhšie za mrežami," priznal Lipšic, ktorý súhlasí s tým, že sprísnenie trestov nemuselo mať odstrašujúci účinok. Len esť percent recidivistov však podľa neho pácha 90 percent trestných činov a je v spoločenskom záujme, aby boli od ostatných čo najdlhšie izolovaní. Lipšic poznamenal, že nekritizuje samotnú myšlienku novelizovať kódex, ale rozsah a zameranie zmien. "Navrhujú o rok zvýšiť trest za týranie zvierat, s čím súhlasím. Ale nechápem, prečo chcú znížiť trestné sadzby za týranie ľudí," povedal na margo návrhu novely Lipšic, podľa ktorého sa minimálna sadzba v prípade týrania s následkom smrti zníži z 15 na 12 rokov.

Za najväčší prínos pripravovanej novely Trestného zákona považuje MS zavedenie sankcionovania právnických osôb (PO), ktoré prostredníctvom fyzických osôb spáchali trestné činy. Nová právna úprava dáva možnosť zhabania finančnej čiastky alebo majetku PO. "Trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb je riešením neschopnosti alebo nemožnosti odhaliť páchateľa trestného činu spáchaného v rámci PO. Samozrejme, na druhej strane páchatelia v rámci PO používajú stále zložitejšie metódy, ako sa vyhnúť naplneniu skutkových podstát trestných zákonov štátov," vysvetľuje ministerstvo. Navrhovanou novinkou Trestného zákona je aj zrušenie zásady trikrát a dosť na malé alebo tzv. korunové lúpeže. Uplatnenie zásady, ktorej výsledkom je najčastejšie doživotný trest odňatia slobody alebo 25 rokov za mrežami, na trestný čin lúpeže, kde je dolná hranica trestu tri roky, je podľa predsedu rekodifikačnej komisie Štefana Minárika neadekvátne. Na druhej strane návrh novely zavádza sprísnenie sankcií pre páchateľov, ktorí sa opakovane dopúšťajú zločinov a obzvlášť závažných zločinov, povinným zvýšením hornej hranice trestnej sadzby v niektorých prípadoch až o dve tretiny s tým, že trest sa ukladá v hornej polovici takto zvýšenej sadzby.

Zmena sa týka aj trestných činov proti životnému prostrediu a zaviedla sa trestnosť poškodzovania jaskýň. V súvislosti s týraním zvierat sa zvýšila horná hranica trestnej sadzby na dva roky. K zásadnej zmene došlo na úseku trestných činov vojenských a proti brannosti. Vo vynovenom Trestnom poriadku sa plánuje vypustiť inštitút agenta-provokatéra, ktorý "sám aktívne navádza (vyprovokuje) rozhodnutie inej osoby spáchať trestný čin. Všeobecne možno uviesť, že provokácia v zmysle vzbudenia predtým neexistujúceho rozhodnutia inej osoby spáchať trestný čin je neprípustná, objektívne totiž vyvoláva následok, ktorý je fiktívnym, nie skutočným ohrozením alebo porušením spoločenského záujmu," konštatuje ministerstvo.