Svätec alebo ka- rierista?

Arcibiskup Sokol mal vždy slabosť pre mocných. Poslúchal komunistov, demokratické vlády a neváhal ani s vyjadrením sympatií k Tisovi. S nikým si to nechcel rozhádzať, ukazoval sa pred kamerami aj s pápežom. V 1989 ho zaevidovali ako agenta komunistickej ŠtB. Jeho spôsoby zachytávajú aj záznamy kňazov, ktorí s ním absolvovali diskusie či stretnutia.
„Na uliciach krvácajú ľudia a my tu sedíme v takejto historickej chvíli bez toho, aby sme zaujali stanovisko,“ vyčítal Sokolovi 20. novembra 1989 naštvaný kňaz Anton Srholec. Nežná revolúcia sa už naplno rozbiehala, no arcibiskup Sokol sa tváril, že problém neexistuje. O jeho správaní vypovedajú zápisky farára Karola Moravčíka, ktoré objavil historik Ján Šimulčík. Sokol si totiž do svojho úradu vtedy pozval 50 kňazov, aby diskutovali o problémoch katechizácie. V štáte to však už vrelo, a tak kňazi túžili hovoriť o zmenách v spoločnosti. Sokol však ich námietky zmietol zo stola. „Anton Srholec znova pripomenul, že v Bratislave už vrie voda pod kotlom a my nie sme pri tom... že to raz bude historická hanba. Otec arcibiskup ho osobne začal spochybňovať ako kňaza a spovedníka...“ uvádza sa ďalej v zápise Moravčíka.