Štefánikova mohyla sa stala súčasťou Európskeho kultúrneho dedičstva

"V roku 2006 vznikla medzivládna iniciatíva, ktorej sa zúčastnili Francúzsko, Grécko, Španielsko a Maďarsko. Tieto krajiny sa rozhodli vytvoriť akýsi hodnotový rámec kultúrnych objektov, ktoré uznáva súčasná Európa.

Mohyla M. R. Štefánika sa dostala do spoločnosti viac ako šiestich desiatok pamiatok z 18 krajín Európy, medzi ktorými nechýbajú napríklad aténska Akropola, Palác v Knossose na Kréte či rodné domy otca myšlienky zjednotenej Európy Roberta Schumana alebo hudobných majstrov Verdiho a Pucciniho," uviedla generálna riaditeľka Pamiatkového úradu SR Katarína Kosová.

Zaradenie Mohyly M. R. Štefánika do Európskeho kultúrneho dedičstva hodnotí kladne aj štátny tajomník Ministerstva kultúry SR Ivan Sečík. Prínos vidí predovšetkým v propagácii slovenských historických pamiatok.

"V každom prípade ju to zviditeľní medzi Európanmi a je taká predstava, že by sa sieť týchto pamätníkov alebo iných typov kultúrneho a technického dedičstva dostala do takej siete dedičstva, ktorá sa bude vo veľkom propagovať hlavne medzi mladými Európanmi," uviedol Sečík.

Sprievodnou akciou slávnostného odhalenia tabule bola komorná výstava nazvaná Bradlo-mohyla-Štefánika, ktorú dnes sprístupnili v chate pod Bradlom. Mohyla M. R. Štefánika sa nachádza na vrchu Bradlo s nadmorskou výškou 543 m medzi mestom Brezová pod Bradlom a rodiskom M. R. Štefánika Košariskami.

Zhotovená je z kvádrov travertínu, ktorého bolo na Bradlo privezeného zo Spišských Vlachov 194 vagónov. Na stavbe mohyly pracovalo v rokoch 1927-1928 až 200 robotníkov a práce trvali iba neuveriteľných 280 pracovných dní. Mohylu, ktorej autorom je architekt Dušan Jurkovič, dokončili v septembri 1928.