Sofia žije po svojom

Počas našich služobných aj súkromných ciest sme toto mesto od roku 2006 navštívili niekoľkokrát. Naposledy začiatkom augusta a náhodné porovnávanie noviniek sa skončilo kdesi na bode nula. Nie, to neznamená, že Sofia nepatrí medzi zaujímavé mestá. Možno práve naopak. Drží si svoju tvár napriek zmenám, ktoré na Bulharsko za posledné roky doľahli. Krajina vstúpila do Európskej únie a pomaly, napriek stále aktuálnej hospodárskej kríze, sa postupne mení. Buduje a upravuje sa, ale najmä na pobreží. Hlavné mesto zostáva trochu na vedľajšej koľaji.

Ibaže to, čo sa na pobreží Čierneho mora berie ako samozrejmosť, je pre obyvateľov Sofie absolútne vzdialené. „To je iný svet, krajina, kde sa žije najmä v lete,“ mávol rukou nad modernizáciou bulharských letovísk trhovník Christo. Svoj stánok so zeleninou má na tom istom mieste už celé roky a vyhovuje mu, že sa v meste, v ktorom žije, veľa vecí nemení. Veď za posledných niekoľko rokov sa zmodernizovala iba ak hlavná autobusová stanica a postavil nový letiskový terminál, o akom môžeme u nás asi dlho iba snívať. Vlaková stanica je však rovnaká už celé roky a jedinou zmenou je zrušenie úschovne batožiny, ktorú nahradili plechové mincové trezory. Závan západu na nepeknú betónovú vlakovú stanicu priniesol len malý stánok svetoznámeho rýchleho občerstvenia. Bez zmeny sú však aj miesta, ktoré by novú tvár potrebovali ako soľ.

Sofia je druhé najstaršie hlavné mesto celej Európy. Založili ju ešte v 8. storočí pred naším letopočtom a v roku 29 nášho letopočtu ju dobyla rímska armáda. To bol iba začiatok a mesto si neskôr podmanili Slovania, ale aj armáda Osmanskej ríše. Vplyv Turecka je dodnes citeľný a dokazujú to aj mešity patriace k hlavným monumentom celého mesta pod horou Vitoša. Krajinu od Turecka oslobodila až v roku 1878 ruská armáda. Táto víťazná bitka dala pevné základy vzniku nového štátu. Preto sa nemožno čudovať, prečo je v meste najväčšou atrakciou ruský ortodoxný Chrám Alexandra Nevského. Bulhari ho dali postaviť práve na počesť asi 100 ruských vojakov. Bulhari navyše používajú aj ruskú abecedu azbuku, čo najmä cestovateľom bez jej znalosti neraz značne komplikuje život. A možno práve pre silné tradície sa Sofia akosi nevie pohnúť zmiesta.

Cesta z vlakovej stanice je rovnako ošumelá ako kedysi. Smogom zatmavené domy a výklady dávno skrachovaných obchodov sú zúfalo oblepené reklamnými plagátmi. Ale najsmutnejší pohľad je aj tak na pešiu zónu, kde to kedysi žilo. To však už asi bolo dávno. Na ulici totiž vládne anarchia a domáci ju napriek zákazom využívajú aj ako parkovisko. O kvetinovú výzdobu sa nikto nestará a ľudí sediacich na terasách podnikov otravujú túlavé psy, ktorých sa Sofia nevie zbaviť celé roky. Napriek tomu v meste predsa len cítiť zmenu. Pred pár rokmi totiž stačilo po konzumácii dobrého šopského šalátu a šašlíka aj s pivom vytiahnuť pre jedného konzumenta miestnu menu v hodnote do štyroch eur. A dnes? Centrum mesta tak ako všade v Európe výrazne zdraželo a pod 10 eur na osobu sa na lacnejší obed zaručene nedostanete. Treba tak veriť, že zmeny v cenníkoch jedálnych lístkov odštartujú aj skrášlenie centra, ktoré si to zaručene zaslúži.

Cestovať tam môžete trebárs lietadlom, no lacné letenky priamo z Bratislavy už nezoženiete. Spoločnosť Sky Europe totiž presunula odlet do tejto destinácie na rakúske letisko Schwechat pri Viedni. A ak si letenku nerezervujete dlho vopred, počítajte so sumou okolo 200 eur, čo vám však ponúknu aj iné spoločnosti. Cesta autom cez Srbsko vám zaberie viac času, ale dá sa zvládnuť za deň. Najlacnejšie sa do Sofie dostanete vlakom, zhruba za 60 eur vrátane spiatočnej cesty, no s prestupom v Budapešti a Belehrade. Ubytovanie v meste je však stále pomerne lacné a izbu pre dvoch v trojhviezdičkovom hoteli zoženiete asi za 40 eur na noc.