Samá voda

Červená planéta neprestáva byť zdrojom prekvapení ani po tom, čo si tamojšia zima vynútila odstavenie robota Phoenix. Sonda Mars Reconaissance Orbiter, ktorá planétu skúma z obežnej dráhy, objavila obrovské ľadovce ukryté len tesne pod povrchom.
Prekvapujúce je najmä to, že ľad sa nenachádza v polárnej oblasti, ale v horách, ktoré sa rozprestierajú v stredných zemepisných šírkach. Prvý ľadovec, ktorý Američania objavili, je trikrát väčší ako mesto Los Angeles a má hrúbku zhruba osemsto metrov. Taká zásoba vody by mohla prísť vhod pri budúcich ľudských misiách na Marse, alebo ako zásobáreň pre trvalú základňu. Na druhej strane podpovrchový ľad vyvoláva otázky o možnosti života v dávnej minulosti Marsu.

Ľad sa vedcom podarilo objaviť pomocou radarových lúčov. Keď ich sonda MRO vysielala k Marsu, lúče prešli tenkou vrstvou zeminy, odrazili sa a vrátili sa k sonde s takmer nezmenenou silou. To je podľa NASA typický znak toho, že sa lúče odrazili od takmer čistého ľadu. Na Zemi arktický ľad skrýva mnoho stôp o živote v dávnej minulosti a ľad na Marse by mohol ukrývať podobné stopy. Bublinky v ľadovcoch by dokonca mohli skrývať vzorky dávnej atmosféry. Mars však nie je jediným zdrojom vody mimo našej rodnej planéty. Astronómovia z NASA si posvietili na nadzvukové gejzíry, ktoré prýštia z povrchu mesiaca Enceladus, ktorý obieha okolo Saturnu. Prúdy plynu a prachu zrejme obsahujú aj kvapalnú vodu. Práve obrovská rýchlosť, ktorou gejzíry prúdia (2 200 km/h) podľa niektorých vedcov dokazuje, že v gejzíroch musí byť kvapalná voda a nie iba vodná para.