Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Rozobrali ju na kúsky

Reklama

PRED 121 rokmi darovali Francúzi Sochu slobody Spojeným štátom americkým. Američania však vtedy o ňu nejavili veľký záujem. Problém mali aj so stavbou obyčajného podstavca.

Socha slobody je už 121 rokov symbolom slobody a demokracie nielen v USA. Pre tisícky emigrantov vždy znamenala nádej na lepší život. Jej vytvorenie sa však paradoxne neobišlo bez problémov. S nápadom na sochu prišiel v roku 1876 vodca francúzskych liberálov Edoard Lefebre de Laboulaye. Mala byť darom pre Američanov. Francúzi vždy podporovali americkú vojnu za nezávislosť od Británie. Dávali tiež najavo, že chcú ostať slobodnou republikou, a nie monarchiou. Sochár Frédéric Bartholdi vytvoril hlinený návrh rímskej bohyne slobody a myšlienka sa rozšírila medzi širokú verejnosť, ktorá ňou bola nadšená. V roku 1879 získal v USA na sochu patent. Vytvorením a predajom jej miniatúr potom zbieral peniaze na samotný monument. Na spoluprácu si prizval aj Gustava Eiffela (autora Eiffelovej veže), ktorý vytvoril opornú konštrukciu. Vo vnútri je 354 schodov, meria 46,5 m a váži 204 ton.

Neboli peniaze

Dodnes však nie je jasné, kto stál modelom. Hovorí sa o peknej Francúzke Isabelle Eugeie Boyer, vdove po americkom výrobcovi šijacích strojov Singer. Podľa iných špekulácií to bola Bartholdiova matka. Nikdy to nepotvrdil ani nevyvrátil. Zatiaľ čo vo Francúzsku prebiehala náročná tvorba konštrukcie a medeného plášťa, v USA sa riešil problém s jej podstavcom, ktorý mali postaviť Američania. Nikto nejavil záujem o jeho financovanie. Až jedného dňa v roku 1883 uviedol pohoršený Joseph Pulitzer (zakladateľ Pulitzerovej ceny) vo svojich novinách The World výzvu na hromadnú zbierku. Kritizoval bohatých za to, že neinvestovali, a strednú vrstvu, že sa spolieha na bohatých. Do prístavu v New Yorku priplávala socha 17. júna 1885. Pretože bola vysoká, rozobrali ju na 350 častí a dávali dohromady štyri mesiace. K podstavcu je pripevnená tak pevne, že by sa v prudkom vetre skôr zlomila, ako z neho spadla. Slávnostne ju odhalili 28. októbra 1886 a ako maják slúžila 16 rokov. Z vďaky Američania venovali Francúzom zmenšenú repliku, ktorá stojí v centre Paríža.

Miesto pre samovrahov

Socha bola pôvodne hnedá, ale rokmi získala zelenú patinu. Keď v roku 1916 vymenil americký sochár Gutzon Borglum meď z pochodne za sklenené pláty, do sochy zatekalo a zvnútra začala hrdzavieť. Generálna oprava v osemdesiatych rokoch stála 353 miliónov dolárov. Socha slobody však bola aj miestom pre mnohých samovrahov, ktorí zväčša vyskočili z okna v jej korune. Po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 bola istý čas zavretá. Okrem koruny a pochodne ju neskôr opäť sprístupnili, ale s prísnymi bezpečnostnými opatreniami. Je zapísaná na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ročne ju navštívi asi päť miliónov návštevníkov.

Socha slobody je štylizovaná do podoby rímskej bohyne. Tŕňová koruna symbolizuje sedem morí a sedem kontinentov, pri nohách má pretrhnutú reťaz tyranie a otroctva, v ľavej ruke drží dosku s dátumom 4. júl 1776, keď bol vyhlásený Deň nezávislosti. Pochodeň symbolizuje svetlo v temnotách.

Frédéric Bartholdi

POCHODEŇ: Stará je uložená v múzeu, nová je pokrytá zlatom a nasvietená zvonka.

Vyberáme pre vás niečo PLUS