Do puberty bez vlasov

Hovorí sa, že vlasy sú korunou krásy dievčaťa či ženy. V našej rodine je za dievča môj manžel, ktorý má dlhé vlasy – smeje sa mladá žena a vezme z poličky zarámovanú fotografiu svojej rodiny. Je na nej muž s bohatou a dlhou hrivou, Gabika s krátkym účesom, ktorý nosí už roky, a dvaja synovia – Tomáš s kratučkými svetlými vláskami a Timotej so zdravými a hustými vlasmi.
„Ani si neviete predstaviť, čo som si v detstve vytrpela, aké hrozné poznámky svojich spolužiakov som si musela vypočuť. Keď po mne vykrikovali ,holohlavá‘, vždy ma to veľmi zabolelo. Deti vedia byť naozaj kruté,“ povzdychne si Gabika, pre ktorú je táto choroba dodnes veľkou záhadou.

Narodila sa ako zdravé dieťa s tmavohnedou ofinkou. Dokonca aj vzadu na hlave mala tmavé vlásky. „Mama ma dojčila deväť mesiacov. Keď prestala, všimla si, že moje vlasy začali byť hrudkovité. Zopár ich našla odlomených na vankúši. Spočiatku si myslela, že asi budem kučeravá po otcovi. No ako som rástla, na vankúši nachádzala čoraz viac odlomených vláskov. Mala som rok, keď sa rodičia vybrali so mnou na bratislavskú kožnú kliniku. Lekári mi robili rôzne vyšetrenia kože a vlasov. Rodičom zasa skúmali štruktúru vlasov na oddelení genetiky v nemocnici na Kramároch. Odborníci potvrdili, že ani môj otec nemá celkom zdravé vlasy, hoci ich mal pekne zvlnené. No diagnózu neurčili. To, že moja choroba sa volá monilethrix, sa rodičia dozvedeli až od lekárov v Budapešti. Povedali im, že ochorenie zatiaľ nevedia liečiť, ale že sa mi to môže upraviť počas dospievania. V detstve mi do vlasovej pokožky pravidelne pichali injekcie na prekrvenie korienkov, no nezaberalo to. Nepomáhali ani pantenolové tabletky,“ hovorí sympatická Levičanka, ktorá o pár týždňov oslávi tridsiatku.

Hlavu jej umývali v žihľave, no tá sa neosvedčila, pretože vlasy sa začali ešte viac vysušovať a lámať. Vyskúšala rôzne zábaly – zo žĺtka a medu, z olivového oleja i z nechtíka lekárskeho, no všetko bolo márne. Keď mala sedem či osem rokov, lekárka jej predpísala parochňu. „Dávala som si ju iba občas. Necítila som sa v nej dobre, navyše som sa bála, či mi ju náhodou niekto nestrhne z hlavy. Celkovo som mala asi tri či štyri tmavé parochne s polodlhými vlasmi. Nosila som ich najmä na klavírne vystúpenia. Ľuďom to však zrejme pripadalo čudné, pretože ma poznali s najviac päťcentimetrovými vlasmi, a zrazu ma videli v peknej parochni. Od ôsmich do pätnástich rokov mi vlasy rástli iba vpredu. Nosila som preto baretku, ktorá mi zakrývala zadnú časť hlavy. Prišla však moja pätnástka a stalo sa to, čo lekári predpovedali: začali mi rásť vlasy! Rastú naďalej, no nie sú rovné. Vlasová pokožka ich totiž zle vyživuje, korienky sú choré, preto mám vlasy niekde hrubšie a inde zasa tenšie. Medzi chorými sú však aj zdravé s normálnou štruktúrou,“ vysvetľuje Gabika Kertészová, ktorá nikdy nebola u kaderníčky. „Bojím sa, aby mi ešte viac nepoškodila vlasy. Strihám sa sama, dokonca aj vzadu. Za tie roky som sa to už naučila,“ vraví a zároveň priznáva, že vlasy si občas farbí – nie však klasickou farbou, ale tónovacím šampónom, ktorý ich až tak neničí.

Pred rokmi povedali lekári Gabikiným rodičom, že hoci je monilethrix dedičným ochorením, jej deti ním určite nebudú trpieť, môžu ho však zdediť jej vnúčatá. No pri narodení Tomáša bolo vidieť, že štruktúra jeho vlasov je rovnaká ako u mamy. Potom mu prvé vlásky vypadali a ďalšie už nenarástli. „V lete mu niekedy narastú do dĺžky jedného centimetra, tie sa však lámu a niektoré korienky sa zapaľujú. Prekvapuje ma, že v siedmich rokoch ešte nemá vlasy. Ja som v jeho veku totiž na hlave už aspoň nejaké mala. Hoci Tomáš má kde-tu vlas úplne zdravý, a ten vie narásť, celkovo je ich veľmi málo. Podobne ako voľakedy mne, i jemu sa spolužiaci posmievajú. No aj cudzie deti na ulici poznamenajú: Pozri, ten chlapec nemá vlasy... Ľudia si však, našťastie, väčšinou myslia, že je nakrátko ostrihaný. Napokon, krátky zostrih je teraz v móde. Tomáš nosí po celý rok na hlave rôzne pokrývky – na jeseň a v zime čiapky, na jar a v lete zasa šiltovky. No pod nimi sa vlasy lámu. Čo má však robiť, keď vonku mrzne alebo páli slnko?“ pýta sa Gabika a vzápätí pozrie na hodinky. Je štvrť na tri popoludní a musí na chvíľu odbehnúť do škôlky po trojročného Timka.

Gabikin mladší syn je pravý opak svojho brata. Zatiaľ čo sa Timko s nami okamžite skamaráti, tichý a vážny Tomáš prehovorí iba vtedy, keď sa ho niečo spýtame. Po chvíli mu mama zapne v televízii obľúbený program pre deti. Chlapec je taký sústredený, že ani nevníma náš rozhovor.
„Priznám sa, že nad tým, či aj moje druhé dieťa nebude náhodou trpieť záhadnou chorobou vlasov, som sa nezamýšľala. Počas môjho druhého tehotenstva sme totiž mali iné starosti – sťahovali sme sa do nového bytu. Jedinú vec, ktorú som si do pôrodnice nepriniesla, bola kefka na vlasy pre bábätko. Pravdupovediac, nerátala som s tým, že ich bude mať zdravé... Timko však, našťastie, nemá žiadny problém. Práve naopak – vlasy má pekné a napočudovanie aj dosť husté,“ spokojne povie mladá matka a dodáva, že vplyv na to mali zrejme vitamínové tabletky na vlasy, ktoré v tehotenstve užívala. Gabika už za tie roky vyskúšala rôzne prípravky. Objavila dokonca jeden zahraničný liek dovezený až z Ameriky. „Vraj pomáha aj pri liečbe monilethrixu. Moje vlasy sa však po užívaní tohto prípravku viac vysušovali a redli, tak som ho vysadila a vrátila sa k vitamínovým tabletkám. Užívam ich už asi štyri roky. Nemajú žiadne vedľajšie účinky v porovnaní s ostatnými prípravkami, z ktorých sa priberá. Aj Tomáš ich užíva, zdá sa, že sa mu to už trochu zlepšuje. No jeho vlasy akoby stále nedokázali prekonať dĺžku jeden centimeter. Hoci rastú rovnomerne po celej hlave, sú riedke. Ich štruktúra sa nemení, vlasy sú stále choré. Verím však, že v puberte sa to upraví,“ vysloví Gabika svoje želanie. <

„Keďže monilethrix je ojedinelým ochorením, počet postihnutých u nás nie je známy. Príznakom choroby sú vretenovité zhrubnutia, ktoré sa tvoria na vlasoch. Tam, kde je vlas tenší, láme sa, v dôsledku čoho vznikajú rozsiahle plešivé miesta. Túto poruchu zdedí každé dieťa, len nie u každého sa musí rovnako prejaviť. U niektorých je to výraznejšie, u iných menej výrazné,“ vysvetľuje kožný lekár MUDr. Ján Haid, PhD., ktorý sa vo svojej praxi stretol iba s jednou rodinou, v ktorej sa vyskytol monilethrix. Bolo to pred pätnástimi rokmi. V súčasnosti sa sľubným ukazuje podávanie retinoidov, pri ktorých pozorovali lekári v zahraničí už po dvanástich týždňoch zlepšenie. Po vysadení liekov hrozí opätovné zhoršenie nálezu. Liečba by preto mala byť nepretržitá.