Našli sme Valentína

Pamätáte si ešte postavu, ktorú ste pred rokmi za socializmu stvárňovali v relácii pre slovenské deti spoločne s Raťafákom plachtom?
– Valentín.

To bola suverénna odpoveď. Ako si na to obdobie spomínate?
– Ako na celkom pekné, pretože sa zišla dobrá partia. Režisér Peter Gerža dokázal okolo seba zhromaždiť fajn ľudí, tak sa aj prekrásne hralo.

Na Slniečku na rukavičke, Raťafákovi a Valentínovi vyrastali dnešní tridsiatnici. S tou reláciou si mnohí spájajú detstvo. Vedeli ste, že aj Valentín je takýmto symbolom?
– Pre mňa to bola práca a nevedel som, aké to má dosahy, pretože som televíziu nikdy moc nesledoval. Iba viem, že chodilo veľa listov a tá relácia bola veľmi populárna. Asi sa to páčilo.

Koľko ste vtedy mali rokov?
– No to už bolo veľmi dávno. Mal som asi 22 alebo 23.

Pomysleli by ste si ešte, že sa vás po tých rokoch na Valentína niekto opýta?
– V divadle, kde pracujem, sa občas stretávam s kolegami, ktorí prišli zo Slovenska do Prahy a hovoria mi, že si ma pamätajú.

Aký je to pocit počuť o ňom po rokoch?
– Trochu dobrý, ale aj trochu z toho kričí strach, z tých rokov, čo ubehli.

Pochádzate z Česka. Ako ste sa k tej postave dostali?
– Študoval som v Bratislave farmáciu a hral som v študentskom pantomimickom súbore, ktorý sa volal Labyrint. Jedného dňa sa tam zastavil režisér Gerža a ten mi to ponúkol. Mal som práve v ten deň čas, tak som tú prácu vzal. Býval som v internáte v Mlynskej doline, do televízie to bol kúsok.

Spomínate si na výšku honoráru?
– Myslím, že to bolo asi 800 korún za dva natáčacie dni, čo boli na tú dobu veľmi slušné peniaze a pre študenta úplne úžasné.

Skončili ste farmaceutickú fakultu. Vydali ste sa touto cestou alebo ste zostali pri pantomíme?
– Po absolvovaní školy som pracoval v odbore a po dvanástich rokoch som odišiel k divadlu.

V lekárni vás to nebavilo?
– Kým to bolo viac o farmácii a nebol to len obchod, tak to bolo fajn, ale divadlo je zaujímavejšie.

Ako deti sme vás nikdy vzhľadom na to, že ste vystupovali ako mím, nepočuli. Dokonca sa aj voláte Tichý. Ste taký v súkromí alebo ste, naopak, zhovorčivý, spoločenský a veselý?
– To je ako s každým klaunom, na javisku je to dobré a v súkromí je to studený čumák.

Čo robíte dnes a ako sa vám darí?
– Hrám divadlo v Prahe, v Image Black Light Theatre. Hráme na materskej scéne v Prahe alebo jazdíme po svete. Hráme čierne divadlo kombinované s pantomímou. Snažím sa ešte vystupovať a posôbiť nie príliš mŕtvym dojmom. (smiech) Ale tiež hry vymýšľam, režírujem ich a mimografujem. Pôsobím herecky aj autorsky.

Ako si spomínate na Raťafáka? Na tie časy to bol poriadny exot ...
– To bola nádherne vymyslená postava, ktorú hrali dvaja bábkoherci, jeden hovoril, druhý mu pomáhal Raťafáka vodiť. Nás troch veľmi bavilo vymýšľať všelijaké žarty a robiť si naschvál. Boli to fajn kolegovia, veľa som sa s nimi naučil. Pre mňa to bola prvá práca v televízii.

Viete o tom, že táto bábka je stále ,,živá“ a má tie najvyššie ambície. Na Slovensku budú onedlho prezidentské voľby a nejaký recesista nahral s Raťafákom plachtom volebný šot, v ktorom sa Raťafák uchádza o kreslo hlavy štátu. Ste prekvapený, že to dotiahol tak ďaleko?
– Nie, vôbec nie som prekvapený. Raťafák plachta for President, to je aj môj názor a myslím si, že jeho IQ, vyhlásené široko-ďaleko, presahuje IQ všetkých prezidentov v Európe a nepochybne aj na iných svetadieloch. (smiech)

Vaše herecké meno Valentín sa spája so sviatkom všetkých zamilovaných, uznávate tento deň?
– Viete, to je ako s Medzinárodným dňom žien alebo kardiakov a s podobnými umelo vymyslenými sviatkami. Myslím, že je dobré byť zamilovaný, ale je dobré, keď to netrvá len jeden deň. Takže nejaký februárový jeden deň možno potrebujú Američania, ale ja sa na to pozerám inak.

Vám sa darí v láske?
– Aj my Valentínovia vieme v súkromí milovať a byť zamilovaní.

Chodievate ešte na Slovensko?
– Už dávno som nebol, ale rád by som sa k vám niekedy pozrel a stretol s priateľmi, ktorých som poznal a s ktorými som pracoval na tom seriáli.

Čo by ste na Valentína odkázali Slovákom?
– Pozdravujem všetkých svojich bývalých divákov a keby sa chceli pozrieť dnes na to, čo robím, sú srdečne vítaní.