KRIMI: Vrahyňa

Týranie Ruženy S. z Čiernej Vody bolo verejným tajomstvom. Jej opilecký manžel ju roky denne bil, škrtil, topil vo vani a upodozrieval z nevery. Občas sa za brutalitu ospravedlnil a sľuboval, že sa všetko zmení, za pár týždňov však kolotoč začal odznova. V osudnú augustovú noc roku 1983 sa Miroslav vrátil v noci domov opitý a zmlátil manželku. Potom chcel, aby mu umyla vlasy. Ružena vedela, že keby odmietla, zbil by ju ešte viac. Prekonala odpor, ale keď ju opäť urážal, začala rozmýšľať, ako ho umlčať. Vzala mlynček na mäso, a keď sa muž vo vani otočil, zasadila mu smrteľný úder. „Tiekla mu krv z hlavy aj z úst, začal chrčať. Tak som mu dala na ústa plienku, až kým chrčať neprestal,“ opísala svoj čin vtedy 31-ročná žena. Otrasná noc ostala hlboko v spomienkach Ruženinej susedky z Čiernej Vody. „Manželia sa pohádali, pretože Ružena mužovi umývala vlasy a dala mu veľa šampónu. Miro začal kričať, či aj svojmu milencovi dáva toľko šampónu, aby ho štípali oči. Ja by som ho nikdy neumývala a asi by som ho tiež udrela tým mlynčekom!“ dušuje sa susedka a zároveň s úsmevom dodáva: „Mal smolu, že na obed robili fašírky.“

Kam s mŕtvolou?

Ružena chcela manžela zakopať v záhrade. Bol ale taký ťažký, že ním nevedala pohnúť. Rozhodla sa ho preto rozštvrtiť. Vzala detskú pílku a odrezala mu hlavu. Nasledovali lakte. „Keď sa kosti nedali prerezať, tak som ich lámala na okraji vane,“ vypovedala. Muža porciovala na čoraz menšie kusy, ktoré potom zabalila do novín. Jej tri deti zatiaľ pokojne spali vo vedľajšej izbe. V priebehu nasledujúceho dňa porozhadzovala kusy tela do polí a kríkov v bratislavskej Rači a Vrakuni. Hlavu zakopala v záhradke svojho domu a niektoré časti tela natlačila do hliníkových kanvíc na mlieko a nechala stáť v záhrade. Práve noviny, do ktorých kusy tela zabalila, sa jej stali osudnými – v tom čase totiž Zemědelské noviny odoberali v dedine len dve rodiny...

Rozsudok

Krajský súd v Bratislave uznal Ruženu S. vinnou z vraždy. Dostala trinásť rokov. Poľahčujúcou okolnosťou bolo, že sa k činu priznala, oľutovala ho, a ochotne spolupracovala s políciou. Bývalá susedka Ruženy S. si ešte aj dnes, po vyše dvadsiatich rokoch, na policajné pátranie dobre pamätá – bola pri tom, keď policajti otvorili hliníkové kanvice s ľudským mäsom. „Keď otvorili kanvy, tak to normálne vybuchlo a strašne to smrdelo. Bolo mi na vracanie.“ Tiež si pamätá, ako sa vražda prezradila: „Viete, Ružena odrezala mužovi nohy od kolien dolu a namaľovala ich farbou tak, aby vyzerali ako nohy od nejakej bábiky a zastrčila ich do poľa. Jej bratranec s kolegom pracovali na poli, a keď si sadli, že sa naobedujú, zbadali ich. Hlúpa, ešte tam nechala aj noviny, na ktorých bolo napísané priezvisko jej manžela.“