Jozef Špirko: Vyčkávame, koho kúpime

Čítate bulvár?
– Áno, v rámci oddychu. Zaujíma ma, čím sa spoločnosť zaoberá.

Zaujímajú vás celebrity?
– Venujem tomu pozornosť, ale nie to ma na bulvári dominantne zaujíma. Z profesionálneho hľadiska čítam hlavne články o kríze, podnikoch, prepúšťaní, ako sa vyvíja kúpyschopnosť obyvateľstva, rôzne prieskumy verejnej mienky. Vzhľadom na to, že zastrešujeme pomerne veľa firiem aj z oblasti maloobchodu, tak je to pre mňa sonda do spoločnosti, ako sa správa a ako sa môže správať v budúcnosti.

Ruský miliardár Abramovič prišiel pre krízu o miliardy. Môže sa to stať aj Pente?
– Som presvedčený, že nie.

Viete si predstaviť, čo by ste robili v takej situácii? Veď to musí byť na šľaktrafenie...
– Je to hypotetická otázka, v tejto chvíli nepodstatná.

Zmenili ste vy osobne štýl života alebo ste upustili od nejakej investície?
– Som typ človeka, ktorý sa nevyžíva v luxuse a vediem k tomu aj svoju rodinu. Správam sa racionálne, čo znamená, že nekupujem luxusný tovar, pretože z môjho pohľadu jeho cena nezodpovedá úžitkovej hodnote. Pre mňa je na prvom mieste spokojnosť rodiny, mojich detí, aby mali všetko, čo potrebujú, to však neznamená, že majú všetko, čo chcú. Okrem toho nemôžem žiť v schizofrénii. Keď sa v práci zaoberám ozdravovaním podnikov, ktoré sú v kríze, a zavádzam úsporné opatrenia, nemôžem sa v súkromí správať rozhadzovačne, kupovať jachty a chodiť na miliónové dovolenky.

A na akej ste boli naposledy?
– V januári sme boli s partiou z vysokej školy na lyžovačke na Martinských holiach. Je to tradícia, chodíme tam 15 rokov a dúfam, že v tom budeme pokračovať.

Igor Rattaj z J&T povedal, že ich filozofiou je zarobiť peniaze a užiť si ich. Akú filozofiu máte vy?
– Penta je pomerne asketická firma. To, že sme a chceme byť úspešní, sa prejavuje v tom, že zarobené peniaze sa snažíme investovať tak, aby sa ďalej zhodnocovali. Našou motiváciou je úspech, chceme, aby sa Penta stala firmou európskeho významu.

Niekto by mohol povedať, že život nie je len o naháňačke za peniazmi.
– Myslím, že za peniazmi sa nenaháňame, za úspechom áno.

Aké sú vaše záľuby?
– Rodina. Venujem sa predovšetkým jej.

Koľko času trávite v práci?
– Je to rôzne, ale priemerne desať hodín. Víkendy venujem rodine.

Máte nejaký rituál predtým, ako začnete pracovať?
– Odviezť dcéru do školy a potom ísť rovno do kancelárie.

Prejdime k hospodárskej kríze. Ako zasiahla Pentu?
– Pred pár týždňami sme schválili plán racionalizačných opatrení. Pozastavili sme nábor nových pracovníkov, k prepúšťaniu prišlo len v malej miere a skôr je to spojené s tým, že centrálu z Bratislavy presúvame do Prahy.

Prečo sa sťahujete?
– Tým, že máme ambíciu stať sa európskou firmou, tak považujeme Prahu za vhodnejšiu centrálu z hľadiska infraštruktúry, služieb a polohy. Sú tam už aj dvaja partneri Penty a v Česku máme pomerne veľké investície. Zároveň z Česka riadime ďalšie projekty v Poľsku a západnej Európe. Neznamená to však, že odchádzame zo Slovenska. Z Bratislavy budeme riadiť projekty na Slovensku, v Maďarsku a prípadne Rakúsku.

Odchádzate z Bratislavy s celou rodinou?
– Ja nie.

Kto sa teda sťahuje?
– Ja s Jozefom Oravkinom zostávame na Slovensku. Do Prahy sa sťahuje šéf firmy Slavo Haščák a kľúčoví ľudia, ktorí budú pracovať pre centrálu Penty.

Neodchádzate preto, že premiér Robert Fico o finančných skupinách povedal, že ich má rád ako koza nôž?
– Určite to nie je dôvod. Myslím, že každý politik vrátane predsedu vlády by si mal vážiť zamestnávateľov a Penta je zamestnávateľ, ktorý dáva v regióne prácu 25-tisíc zamestnancom.

Sú podnikatelia, ktorí premiéra chvália. Patríte medzi nich?
– Určite nemôžem byť spokojný, lebo vláda urobila v poslednom čase veľa krokov, ktoré škodia Slovensku, podnikateľskému prostrediu a zamestnanosti. Predovšetkým sú to zmeny v Zákonníku práce, prípadne rozbíjanie II. dôchodkového piliera. Pozitívne treba hodnotiť, že sa vláda zaoberá krízou a snaží sa prijímať opatrenia.

Sú dostatočné?
– Nie sú.

Čo by mala vláda urobiť? – Znížiť odvodové zaťaženie, tým sa znížia náklady na prácu, bude väčší potenciál zachovať dnešnú zamestnanosť a udržať zahraničné investície. Potom je to otázka neúmerne veľkej štátnej byrokracie, prípadne rôznych poplatkov a reštrikcií, ktoré trápia podnikateľov. Namiesto toho, aby podnikatelia vytvárali pracovné miesta, musia sa venovať byrokracii. A ďalšou prioritou by malo byť budovanie infraštruktúry.

To posledné predsa vláda robí...
– Otázka je, či to robí dobre. Peniaze by sa dali vynakladať oveľa efektívnejšie. Príkladom je mýtny systém. Je to obrovská suma peňazí, viac ako 25 miliárd korún. Už teraz existujú prepočty, že zavedenie mýtneho systému sa Slovensku nevyplatí.
Pritom zo Slovenska odchádzajú firmy aj preto, že sú tu príliš vysoké náklady na prácu a strácame konkurencieschopnosť. Patríme k desiatim krajinám s najvyššími odvodmi na svete, a aj preto je u nás taká vysoká nezamestnanosť. Ak by sme 25 miliárd určených na mýto použili na zníženie odvodov, vláda by mohla napríklad počas troch rokov plne hradiť odvody pre viac ako 200- -tisíc pracovných miest. A to by mohlo pomôcť vytvoriť pracovné miesta pre tých, ktorí v súčasnosti prichádzajú o prácu alebo sú dlhodobo nezamestnaní.

Na kríze zarobia tí, čo majú hotovosť. Ako ste na tom? Investovala Penta už do niečoho alebo plánuje, no predovšetkým, má na to?
– Máme voľné finančné zdroje, ale vyčkávame. Myslíme si, že podnikov, ktoré budú v značných finančných problémoch, bude veľa, a to bude priestor na naše investície. Teraz investujeme len do rozbehnutých projektov. Napríklad vlani sme získali poľského výrobcu, spoločnosť Okna Rabien, a teraz sa usilujeme získať ďalších výrobcov v tomto odvetví v strednej Európe.

V ktorom štádiu je podľa vás kríza?
– Je to iba počiatočné štádium.

Očakávate, že to bude veľmi vážne?
– Áno.

Na koľko odhadujete jej trvanie?
– Najmenej tri roky. Penta má niekoľko mäsokombinátov.

Kupujú ľudia menej mäsa?
– Zatiaľ nie, ale očakávame, že kríza sa už v najbližšom období prejaví na poklese tržieb.

Keď sme pri mäse, zaujíma ma, či jedávate párky?
– Áno, ako študent som bol na nich odchovaný a mám ich rád doteraz.

To som prekvapený. O obsahu párkov sa hovorí všeličo.
– Tak ako pri iných výrobkoch, aj pri párkoch platí rovnica, čím vyššia cena, tým vyššia kvalita. Aké výrobky sa vyrábajú a predávajú, určuje spotrebiteľ a ten má dnes možnosť širokého výberu. Myslím si, že slovenskí výrobcovia sa za kvalitu svojich mäsových produktov nemusia hanbiť.

Darí sa teraz vašej firme Agro – Movino, ktorá vyrába víno. Pijú ľudia viac?
– Nie je to zatiaľ cítiť. Je to skôr fáma, že keď je vyššia nezamestnanosť, tak sa viac pije. Skôr sa mení sortiment. V čase krízy očakávame, že spotrebiteľ bude uprednostňovať lacnejšie a menej kvalitné dovozové vína. To nám, samozrejme, nevyhovuje, pretože sa snažíme profilovať ako výrobca kvalitných slovenských vín.

Aké vína máte rád?
– Biele prívlastkové vína, a keby som si mal vybrať odrodu, tak rizling rýnsky.

Na trhu s nehnuteľnosťami sa to už dlhšie nehýbe. Ste nútení tlmiť výstavbu?
– Tým, že sme sa vyhli projektom, ktoré boli zacielené na luxusné bývanie, kríza nás dramaticky nepostihuje. Plány však prispôsobujeme podľa situácie na trhu.

V konkurenčnej J&T priznal Patrik Tkáč problémy v projektoch. Čo ste urobili lepšie, že ich nemáte?
– Máme zdravé investície, financované vo veľkej miere vlastnými peniazmi a snažíme sa držať rozumnú mieru zadlženosti. V snahe vyhnúť sa chybným rozhodnutiam sme vytvorili investičnú komisiu, ktorá zodpovedne posudzuje všetky naše investície. Za prioritu tiež považujeme obsadzovanie našich spoločností kvalitným manažmentom a aktívne sa podieľame na ich riadení. Toto určuje našu finančnú stabilitu aj v ťažkých časoch.

Kto z vás je silnejší?
– Nie je dôležité, kto sa dnes považuje za silnejšieho, ale kto a ako krízu prežije a či bude úspešný aj o dva roky.

Aký zisk očakáva Penta, aby investovala do projektu?
– Z dlhodobého hľadiska máme požadovaný výnos 25 percent, takže z každých investovaných 100 eur by sme mali ročne zarobiť minimálne 125 eur. Kríza však prináša príležitosti, preto sme zvýšili požiadavku na očakávané výnosy. Budeme robiť menej projektov, ale s vyšším výnosom.

V Českej republike vytvorilo J&T spoločný holding s finančnou skupinou PPF, ktorej predalo časť svojich podnikov. Prečo sa Penta takto nespája?
– Sme dostatočne finančne silní, aby sme boli nútení urobiť takýto krok.

Na záver sa vás chcem opýtať na počasie. Čo si myslíte, bolo kedysi v Monaku na F1 30,126 stupňa?
– Myslím si, že na niektorých miestach mohlo byť (smiech).