HOSPODÁRSTVO: Liberalizmus v ekonomike vyústil dvakrát do pohromy

V druhej polovici 19. storočia bol liberalizmus odpoveďou na merkantilizmus. Cieľom tejto hospodárskej politiky bola bohatá vyspelá krajina. Za hlavný zdroj pokladala táto teória zahraničný obchod, dosiahnutie aktívnej bilancie vo výmene tovarov s cudzinou. Merkantilizmus žiadal, aby panovník a štát podporovali manufaktúrnu výrobu a export jej produkcie. Liberalizmus presadzoval Adam Smith, ktorý vo svojej knihe Bohatstvo národov popísal neviditeľnú ruku trhu. Medzi najvýznamnejších propagátorov liberalizmu vo Veľkej Británii patril Richard Cobden. Stal sa známym aktivitami zameranými na rozšírenie voľného obchodu medzi krajinami a presadzovaním voľného pohybu kapitálu. Vďaka liberalizmu v rokoch 1840 až 1913 rástol svetový obchod medziročne o viac ako 5 %. Krach americkej burzy cenných papierov na Wall Street v roku 1929 skončil éru liberalizmu.

Časom sa prejavili jeho veľké nedostatky. Na prvom mieste medzi ne patrilo to, že umožnil špekulatívne investície do cenných papierov. Odpoveďou na neduhy liberalizmu bola teória Johna Maynarda Keynesa, podľa ktorej liberalizmus automaticky nebrzdí vývoj trhov smerujúci do krízy. Podľa neho by mal štát oveľa viac vyrovnávať výpadok v dopyte. Tieto názory mali vplyv na vytvorenie programu amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta Nový údel (New Deal). Kyenesova teória ovplyvňovala hospodársku politiku sveta do 70. rokov minulého storočia. Avšak stagflácia v Spojených štátoch, teda obdobie, v ktorom nerástla ekonomika, ale stúpali ceny, priniesla koniec zásahov štátu do ekonomiky. Autorom novej teórie liberalizmus sa stal Milton Friedman. Jeho myšlienky sa stali základom ekonomickej politiky vlády amerického prezidenta Ronalda Reagana a britskej premiérky Margaret Thatcherovej. Vlády sa usilovali deregulovať finančné trhy.

Friedmanova teória pôsobila až do konca 90. rokov. Avšak ázijská finančná kríza v roku 1997 začala zvyšovať tlak na trhových fundamentalistov. Významní svetoví ekonómovia Paul Krugman a Joseph Stiglitz kritizovali dereguláciu trhov a Washingtonský konsenzus. Autor konsenzu John Williamson ho charakterizoval stručne: stabilita, privatizácia a liberalizácia. V rozvíjajúcich sa krajinách ho mali presadzovať celosvetové finančné organizácie so sídlom vo Washingtone - Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka (SB). Od vypuknutia súčasnej globálnej finančnej a hospodárskej krízy sa dospelo k jednoznačnému záveru, že štát musí v nej intervenovať či ako regulátor na finančných trhoch, alebo stimulátor konjunktúry, ba dokonca ako záchranca podnikov. Niektorí vidia Baracka Obamu ako charizmatického politika, ktorý by mohol byť stelesnením novej éry.