Hľuzovky – čierne diamanty kuchyne
20. 7. 2007, 15:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 0:24)
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – Huby hľuzovky sú potravou bohov, kráľov a prasiat. Kilogram tých najvzácnejších stojí 100-tisíc! Na Slovensku rástli už pred 500 rokmi. Dnes patria ku kriticky ohrozeným druhom húb. Túto plodinu sa rozhodli predstaviť v mikulášskom Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva na výstave Hľuzovky – čierne diamanty kuchyne, ktorá potrvá do 12. augusta.
Hľuzovky rastú na koreňoch buka, duba, hraba alebo liesky. Ich aróme a sexuálnym feromónom nedokážu odolať najmä prasatá. Práve krochkajúce zvieratká pomáhajú vzácne huby hľadať. Rastú totiž pod zemou, zbierajú sa netradične na jeseň a v zime. Tieto huby jedli už faraóni v starom Egypte, obľubovali ich v starovekom Ríme i Grécku. Madam Pompadour vraj starostlivo dohliadala, aby jej milenec Ľudovít XVI. mal vždy v jedle hľuzovku. Povráva sa, že aj Napoleon splodil syna potom, čo zjedol tetrova s hľuzovkami. Juraj Fándly v Zelinkárovi odporúča zmiešať pol lota, čo je osem gramov, prachu z huby so štvrtkou mletej červenej papriky, pridať do nápoja – a muž bude schopný splodiť potomka.
U nás sa pestuje v Nitre
Najviac hľuzoviek spotrebujú Francúzi. Tí ich aj pestujú. U nás sa netradičnej hube venuje skupinka odborníkov z nitrianskej Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Založili aj Prvú slovenskú hľuzovkársku asociáciu. Kilo hľuzovky bielej s cesnakovou arómou, ktorá sa pestuje v Taliansku a Chorvátsku, stojí 100-tisíc korún! Kilogram hľuzovky letnej, ktorá patrí k najlacnejším a rastie aj na Slovensku, stojí 5- až 6-tisíc.
Jej náleziská sa zmenšujú
Huba je drahá i preto, že dopyt po nej rastie, ale zhoršujúce sa životné prostredie ničí jej prirodzené náleziská. Kým v roku 1958 vyzbierali Francúzi asi 140 ton hľuzovky, dnes už iba 20 – 30 ton. Ak by sa vám zachcelo aromatickej pochúťky alebo šteklivého afrodiziaka, neriskujte: za odtrhnutie jedinej hľuzovky zaplatíte 2-tisícovú pokutu! Zbierať môžete iba bielohľuzovky, ktoré sa vyskytujú na Liptove.