HISTÓRIA: Odhalil tajomstvá faraónov

Bol koniec 18. storočia a historici sa už dlhé roky bezúspešne snažili rozlúštiť egyptské hieroglyfy. Preto poznámka istého chlapca na prehliadke hieroglyfov v múzeu znela dosť naivne: „Prečítam to o niekoľko rokov. Keď budem veľký.“ Tým chlapcom bol Jean-Francois Champollion a ich rozlúšteniu zasvätil celý život. Najdôležitejšiu úlohu v jeho snažení zohrala Rosettská doska stará 2 200 rokov. Čierny čadičový kameň sa našiel vďaka Napoleonovi Bonapartovi, ktorý v roku 1798 vpadol do Egypta. Počas stavby vojenskej pevnosti v meste Rosetta ju vykopali francúzski vojaci. Bol na nej vyrytý jeden text v troch jazykoch – gréckom, „ľudovom“ egyptskom a hieroglyfickom, aby mu rozumeli všetky vrstvy obyvateľstva. Pochádzala od egyptských kňazov, ktorí na ňu zvečnili dobré skutky ich faraóna. Champollion bol odborníkom na mnoho exotických jazykov.

Porovnával texty

Pri Rosettskej doske porovnával známy text v gréčtine s neznámymi hieroglyfmi. Podľa umiestnenia a štýlu niektorých znakov sa mu ako prvé podarilo rozlúštiť symboly mien Kleopatra a Alexander. Nasledovalo slovo Ptolemaios, chrám, láska... Porovnávaním textov napokon 23. septembra 1822 rozlúštil celú abecedu hieroglyfov. Vďaka tomu mohli jeho nasledovníci odhaliť tisícky rokov staré dejiny Egypta a jeho vládcov. Z dochovaných Champollionových listov a denníkov je dnes zjavné, že všetok čas a peniaze venoval štúdiu tajomného písma. Neprekážali mu ani potrhané šaty a zodraté topánky. Zomrel vo veku 41 rokov na celkové vyčerpanie. Originálnu Rosettskú dosku pritom nikdy nevidel, len jej nakreslenú kópiu. Vďaka prehranej námornej bitke ju totiž Francúzi museli odovzdať Angličanom. Dodnes je v expozícii Britského múzea v Londýne.