Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

HISTÓRIA: Hitlerov maršal, Stalinov zajatec

Reklama

Hoci nepatril k horlivým nacistom, jeho vojenská kariéra počas druhej svetovej vojny rástla závratným tempom. Pomáhal vypracovať plán Barbarossa, ale preslávil sa najmä útokom na Stalingrad. Práve pri tomto meste skončila aj jeho kariéra, keď ako veliteľ 6. armády sa vzdal Rusom. Hitlerov poľný maršal a nakoniec Stalinov zajatec. Friedrich Paulus.

Mal byť z neho právnik, no školu nedokončil. Nakoniec sa rozhodol vstúpiť do armády a absolvovať dôstojnícky kurz. Keď sa v roku 1914 začala prvá svetová vojna, bol pobočníkom v badenskom pešom pluku. Už ako pre mladého dôstojníka bolo typické, že ku každej zverenej úlohe pristupoval puntičkársky. No váhal nad každým krokom. Niekedy dokázal hodiny tráviť pri čo i len malej úlohe. Počas prebdených nocí vypil litre kávy a vyfajčil množstvo cigariet. Porážku Nemecka v prvej svetovej vojne považoval za potupu. Východisko videl v Hitlerovi. Práve vďaka nacistickému šialencovi sa stal uznávaným stratégom a plánovačom mnohých nemeckých výpadov proti európskym krajinám. Meno Friedricha Paulusa bolo počas druhej svetovej vojny spájané najmä so šiestou armádou, ktorá po úspešných víťazstvách v Poľsku, Belgicku a Francúzsku získala povesť elitného zoskupenia.

Prominentný väzeň

Keď sa v hlavnom stane začalo hovoriť o útoku na Rusko, Paulus bol skeptický. Je však pravda, že vojnu proti Stalinovi nikdy neodmietal. Poverenie naplánovať akciu Barbarossa považoval za vojenskú výzvu. Jeho manželka – rumunská šľachtičná dcéra považovala útoky na Slovanov za prejav totálneho bezprávia. Napriek jej nevôli útok na Sovietsky zväz v roku 1941 naplánoval. V roku 1942 sa postavil na čelo vojsk smerujúcich proti Stalingradu. Tak ako pre neho samotného, aj pre 6. armádu, ktorú viedol proti mestu, to bolo osudné. Po mesiacoch tvrdých bojov sa nakoniec Paulusova armáda vzdala Stalinovým vojakom. Keď sa o rezignácii dozvedel Hitler, zúril: „Ten muž sa mal zastreliť, tak ako sa voľakedy vrhali vojvodcovia na meč, keď videli, že všetko je stratené.“
Z Paulusa sa tak stal prominentný Stalinov väzeň. Zaobchádzalo sa s ním slušne. Rusi vedeli, že životná úloha na neho ešte len čaká.

Nútený ruský oddych

Po vojne, začiatkom roku 1946 Rusi Paulusa dopravili do Nemecka, aby svedčil v Norimberskom procese proti bývalým spolubojovníkom. Jeho prítomnosť v súdnej sieni mnohých šokovala. Pravdivo odpovedal na každú položenú otázku. Za jeho svedectvá ho nenávideli nielen Nemci, ale aj Američania a Briti, ktorí chceli niektorých bývalých nacistov ušetriť pred trestom smrti. Rusom urobil veľkú službu. Na odplatu od nich žiadal stretnutie s manželkou. Jeho jediné želanie mu nesplnili.
Po výpovedi v Norimbergu ho opäť odviezli do Ruska. Tentoraz mu dali k dispozícii malú daču neďaleko Moskvy. Zostarnutý maršal Paulus sa na pôdu Nemecka mohol vrátiť až v roku 1953, po smrti Stalina. Po návrate do Nemecka (vtedajšie východné Nemecko – NDR) pracoval ako policajný inšpektor. Do konca života musel znášať urážky a ponižovanie, že je a zostane len zradcom. V ťažkých depresiách zomrel v Drážďanoch v roku 1957. Presne v deň, keď Rusi oslavovali 14. výročie porážky Nemcov pri Stalingrade. Pochovali ho vedľa ženy, ktorú naposledy videl v roku 1942.

Vyberáme pre vás niečo PLUS