Boľševik ako vyšitý

Populárne východniarske heslo „Krátke reči, dlhé klobásy“ Biľakovi nevoňalo. Rečnil veľmi rád a dlho, aj keď vyslovoval krátko. Za oddanosť ideám marxizmu-leninizmu mal, čo chcel: bohatstvo, moc a vplyv. V časoch svojej najväčšej slávy bol Vasil Biľak zdrojom cibrenia národného vtipu. Bývalému krajčírovi prisudzovali posmešníci titul Ing – Ihly, nite, gombíky. Jeho spolusúdruhovia ho vítali pokrikom „Nech šije Biľak!“ V japončine znelo jeho meno Ušimisako. No on vždy bral sám seba vážne. Dokázali mu spoluautorstvo pozývacieho listu pre vojská Varšavskej zmluvy do Československa, kde mali zabrániť kontrarevolúcii, v skutočnosti však mali potlačiť slobodný život. Vďaka vysokým funkciám sa Biľakovi prepieklo porušenie zákona na ochranu mieru, premlčala sa jeho vlastizrada a množstvo ekonomických trestných činov počas výkonu funkcie. Doteraz za svoje zločiny nebol nijako potrestaný!

Slovák ako repa

Narodil sa 11. augusta 1917 v rusínskom Krajnom Bystrom na východe Slovenska. Učňovské roky strávil v krajčírskej dielni majstra Rouska v Hradci Králové. Traduje sa, že vo svojich prejavoch často spomínal dátum 1. apríl 1932. V ten deň vraj po prvý raz za prišitie gombíka na košeľu nedostal od majstra Rouska pár faciek. Odvtedy už nemusel zametať krajčírsku dielňu, ale naučil sa bravúrne zamiesť s politickými protivníkmi. Najmä rečami, v komunistickej frazeológii bol predsa doma! Pritom v sebe nezaprel Slováka, aj keď bol Rusín. Jeho „komuňizmus“, „ľeňiňizmus“ a „poľiťika“ zneli vždy mäkko a ľubozvučne. Usilovným opakovaním fráz o vernosti Sovietskemu zväzu sa tak ako mnohí iní dostal vysoko a ešte vyššie, až do ÚV KSČ. Oženil sa so súdružkou, rovnako oddanou veci a svoje potomstvo vychovával v duchu pokroku a boja za svetový mier. V rokoch 1962 – 68 bol tajomníkom ÚV KSS, od apríla 1968 do decembra 1988 členom predsedníctva ÚV KSČ. Od januára do augusta 1968 bol prvým tajomníkom ÚV KSS. V roku 1989 ho z KSČ vylúčili.

Otec nového SND

Zaslúžil sa o projekty, s následkami ktorých sa vyrovnávame dodnes: o dočasné umiestnenie spojeneckých vojsk v Československu a o normalizačnú likvidáciu intelektuálov, nekomunistov a „normálnych ľudí“. Politické previerky v 70. rokoch zasiahli nejednu rodinu, spisovatelia, vedci a profesori museli opustiť svoje miesta, lebo neboli dostatočne oddaní ideám komunizmu. Málokto však vie, že z Biľakovej hlavy vyšiel aj návrh vybudovať pamätník socialistickej kultúry, novú budovu Slovenského národného divadla. Predložil ho vláde už v roku 1959 a po 48 rokoch sa dočkal zadosťučinenia.

Už iba leží

Biľak v roku 1985 obvinil Alexandra Dubčeka, že aj on podpísal Pozývací list pre vojská Varšavskej zmluvy, no ten ho dal na súd a Biľak musel svoje klamstvo odvolať. Dnes má 90-ročný Vasil Biľak vážne zdravotné problémy a väčšinu dňa preleží. Je posledným žijúcim z piatich signatárov listu, za nič však nenesie zodpovednosť. Veď je, chudák, starý a chorý. To, koľkí „odstavení“ ľudia sa jeho vinou utrápili na smrť a nedožili sa ani penzie, ho nezaujíma. Stále si myslí, že cesta, po ktorej kráčal, bola správna.