Ako oslavujú vo svete?

Vianoce sú po Veľkej noci druhým najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Oslavujú sa preto najmä v Európe a Amerike. Veľmi populárne sa však v posledných rokoch stávajú Vianoce i v Číne, hoci najdôležitejším sviatkom je stále čínsky Nový rok. Tamojší ľudia však majú o narodení Ježiška iba veľmi matné predstavy. Jediné, čo si zo západných osláv prebrali, sú darčeky a večierky. Vo väčších mestách sú všade vysvietené stromčeky, vianočné ozdoby a postavičky Santa Clausov. Jediným miestom, kde tomu tak nie je, je 1,3-miliónové Ču-chaj na juhu krajiny. Mestská rada tam zakázala vianočné stromčeky na verejných miestach, pretože predstavujú požiarne riziko.

Made in China

Vplyv Číny na Vianoce však cítiť po celom svete. Napríklad 60 percent hračiek predaných na celom svete nesie označenie „Made in China“. Rovnako je to aj s elektronikou či vianočnými ozdobami. Väčšina umelých stromčekov sa zas vyrába v subtropickom meste Šen-čen, kde o vianočnej atmosfére nikdy ani nechyrovali.
Aj napriek rozšíreným oslavám je v Číne 25. december normálnym pracovným dňom. Paradoxne, voľno majú v niektorých krajinách, ktoré Vianoce neoslavujú. V Pakistane je napríklad 25. decembra sviatok zakladateľa národa Muhammada Alího Džinaha. V moslimskej Malajzii vláda organizuje národné oslavy Vianoc, tie však majú komerčný charakter – kresťanské symboly a zmienky o Ježišovi Kristovi sú zakázané. Na Taiwane je 25. decembra Deň ústavy, ktorý sa neoficiálne pokladá za Vianoce. Zrušenie tohto štátneho sviatku v roku 2001 preto vyvolalo veľkú nevôľu.
Vianoce sú štátnym sviatkom v Libanone, kde sa 40 percent obyvateľov hlási ku kresťanstvu. Oslavujú ich dokonca aj niektorí libanonskí moslimovia so svojimi kresťanskými priateľmi.

Dlhé oslavy

Najväčšou kresťanskou krajinou v Ázii sú Filipíny a tam sa Vianoce oslavujú najdlhšie na svete. Séria slávnostných omší sa začína už 16. decembra. Dlhé bývajú oslavy aj v Írsku – od 24. decembra do 6. januára. Tradičný deň na kupovanie darčekov je 8. december, keď majú školy prázdniny. Na polnočnej omši Íri spomínajú aj na svojich mŕtvych príbuzných a cez Vianoce im zdobia hroby cezmínou a brečtanom. Väčšina Írov má voľno až do Nového roku. Oslavy sa končia až 6. januára. Tento deň v Írsku volajú Malé Vianoce alebo aj Ženské Vianoce.
V Belgicku a Holandsku sa darčeky rozdávajú väčšinou už na Mikuláša, Vianoce sú skôr náboženským sviatkom. K miestnym zvykom patrí vianočné korčuľovanie na zamrznutých kanáloch. Vo väčšine európskych krajín sa Vianoce spájajú s pôstnymi jedlami – rybou či hubovou polievkou. Iba vo Francúzsku sa hneď po rozdaní darčekov ponáhľajú dospelí d o reštaurácií na večeru, ktorá máva až 12 chodov. Svojské odlišnosti majú aj Vianoce na americkom kontinente. V Karibiku sa k oslavám pridávajú tradičné festivaly a karnevaly. V Spojených štátoch sa zas ľudia pretekajú, kto bude mať krajšie vysvietený dom. Víťazom sa stáva ten, koho dom vyzerá, ako by ho malo byť vidno aj z vesmíru.