Tvrdá rana pre našich najvyšších. Dôkaz, že klamali, až sa tak prášilo

Na výroky našich troch najvyšších ústavných činiteľov sa pozrel portál demagog.sk. Najlepšie pritom obstál premiér Peter Pellegrini, ktorý vyslovil 11 pravdivých výrokov, v jednom prípade zavádzal a v jednom hovoril nepravdu. Pri jednom výroku sa jeho slová overiť nedali.

Predseda parlamentu Andrej Danko hovoril pravdu v deviatich prípadoch. V troch prípadoch povedal nepravdu a tri jeho výroky sa nedali overiť.

Najhoršie podľa portálu obstál prezident Andrej Kiska. Ten hovoril pravdu v štyroch prípadoch a rovnako tak v štyroch prípadoch argumentoval nepravdivémi informáciami.

Pozrite sa, v čom nám naši traja najvyšší ústavní činitelia nehovorili pravdu:

„…postelí v našich univerzitných nemocniciach, tam ich máme 21 tisíc,(…).“

Zdôvodnenie: a Slovensku fungujú 4 univerzitné nemocnice — 3 štátne (Univerzitná nemocnica Bratislava, Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice a Univerzitná nemocnica Martin) a jedna cirkevná (Univerzitná nemocnica s poliklinikou Milosrdní bratia, Bratislava). Podľa zdravotníckej štatistiky "Posteľový fond v SR 2016" Národného centra zdravotníckych informácií "bolo k 31. 12. 2016 v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti s výnimkou kúpeľov 31 785 postelí. (…) 77,2 % posteľového fondu nachádzalo vo všeobecných nemocniciach, 17,4 % v špecializovaných nemocniciach, 4,3 % v liečebniach a 1,2 % v ostatných zariadeniach ako sú hospice, domy ošetrovateľskej starostlivosti a zariadenia biomedicínskej výskumu". Presný počet lôžok v univerzitných nemocniciach táto publikácia neobsahuje. Počet lôžok v jednotlivých nemocniciach eviduje podľa dát získaných zo zdravotných poisťovní INEKO. Podľa jeho databázy približný počet lôžok v štátnych univerzitných nemocniciach bol za rok 2016 4 781. Ak zarátame cirkevnú univerzitnú nemocnicu, ich počet sa zvýši na 4 903. V prípade, ak zarátame aj lôžka vo fakultných nemocniciach, ich celkový počet sa zvýši na približne 12 tisíc. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

„…len 3% HDP je tvorené z cestovného ruchu (…).“

Zdôvodnenie: Výrok hovorí o podiele cestovného ruchu a turizmu na hrubom domácom produkte Slovenska. Podľa Svetovej rady cestovného ruchu (WTTC) predstavoval turizmus a cestovný ruch na Slovensku v roku 2017 2,6 % HDP a v roku 2016 to bolo 2,4% HDP Štatistický úrad SR zatiaľ nezverejnil údaje za roky 2016 a 2017. V roku 2015 však podľa Štatistického úradu SR cestovný ruch predstavoval 2,81 % HDP. Nakoľko sa štatistické údaje nezhodujú s tvrdením Andreja Danka, výrok hodnotíme ako nepravdivý.

„…Rakúsko, kde naozaj až 30% HDP je tvorené (z cestovného ruchu, pozn.).“

Zdôvodnenie: Cestovný ruch tvorí dlhodobo veľkú časť HDP Rakúska. Štatistický portál Statistik Austria uvádza, že Rakúsko z neho získava približne 16 % HDP. Podľa Svetovej rady cestovného ruchu (WTTC) predstavoval turizmus a cestovný ruch v Rakúsku v roku 2017 14,8 % HDP a v roku 2016 to bolo 15,6 % HDP. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

„Národná rada schválila (…) zákon v oblasti duálneho vzdelávania, (…) takmer 120 poslancov to podporilo (…).“

Zdôvodnenie: 14. júna 2018 poslanci Národnej rady SR schválili vládny návrh novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Cieľom tejto zmeny zákona je podľa dôvodovej správy zefektívniť a optimalizovať systém duálneho vzdelania, "aby zodpovedali aplikačnej praxi a uľahčili vstup zamestnávateľom a stredným odborným školám do systému duálneho vzdelávania". Zmeny by mali platiť už v školskom roku 2018/2019. Zmenu zákona v tretom čítaní podporilo len 101 poslancov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

„Slovensko patrí medzi krajiny, spolu s Írskom, ktoré sú najrurálnejšie, to znamená najväčší počet našich obyvateľov, z pohľadu Európskej únie, žije v dedinkách a na vidieku.“

Zdôvodnenie: Podiel rurálneho obyvateľstva na Slovensku v roku 2016 bol 8. najvyšší spomedzi krajín Európskej únie — 41,5 % všetkých obyvateľov. Írsko má až 18. najvyšší podiel — 31,9 %. Aj keď obe krajiny dosiahli podiel vidieckeho obyvateľstva vyšší ako je priemer EÚ (28,2 %), nepatria medzi najrurálnejšie krajiny.

„…počas môjho prezidentovania boli štyria ministri školstva, (…).“

Zdôvodnenie: Andrej Kiska je prezidentom Slovenskej republiky od 15. júna 2014, kedy bol ministrom školstva ešte Dušan Čaplovič za stranu Smer-SD. V úrade ho 3. júla 2014 vystriedal Peter Pellegrini, ktorý bol v tejto funkcii do 25. novembra 2014. Nahradil ho Juraj Draxler. Po parlamentných voľbách na ministerskú stoličku zasadol 23. marca 2016 Peter Plavčan. Po pochybnom rozdeľovaní eurofondov na vedu a výskum a po koaličnej kríze ho vo funkcii 13. septembra 2017 vystriedala Martina Lubyová. Tá je ministerkou školstva dodnes.

„V Poľsku vytvorili veľmi účinný nástroj a pracuje tam viac ako milión Ukrajincov, fantastických inžinierov, lekárov, a tak ďalej.“

Zdôvodnenie: V Poľsku platí od začiatku roka 2018 nový zákon, ktorý uľahčuje zamestnávanie cudzincov z Arménska, Bieloruska, Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny. Reagovalo ním tak na dopyt po práci ako aj zvýšenému záujmu občanov týchto krajín pracovať na území Poľska. Podľa rôznych štúdií počet Ukrajincov, ktorí chceli pracovať v Poľsku od roku 2014, bol približne milión ešte v roku 2017. Ku koncu roka 2017 bol však počet pracovných povolení v Poľsku pre obyvateľov krajín mimo Európskej únie približne 250 000. Podľa poľských úradov nezamestnanosti sa počet týchto povolení vydaných už v roku 2018 medzi januárom a aprílom pohyboval na úrovni okolo 100 000. V roku 2016 to bolo približne 126 000. Je pravdou, že počet registrácií Ukrajincov o pracovné povolenie v Poľsku presahuje jeden milión, avšak podľa čísel vydaných povolení je toto číslo menšie. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

„…zamestnanosť v poľnohospodárstve,(…). Priemer v Európskej únii je skoro 5% (…).“

zdôvodnenie: Podľa údajov Svetovej banky pre rok 2017 bola priemerná zamestnanosť v poľnohospodárstve v Európskej únii na úrovni 4,2 %. Podobne ani podľa údajov Eurostat nedosahuje miera zamestnanosti v poľnohospodárstve v EÚ hodnoty blízke 5 %.