Harabin otvorene o svojich ambíciách: Chce sa stať prezidentom?
22. 9. 2017, 12:00 (aktualizované: 10. 7. 2024, 12:53)

Zdroj: archív
Štefan Harabin sa nezdá. Podľa informácií denníka Plus JEDEN DEŇ mieri sudca Najvyššieho súdu poriadne vysoko. Bývalý minister spravodlivosti poškuľuje po lukratívnom fleku a zvažuje návrat do politiky.

Zdroj: tip čitateĺa

Zdroj: čitateľ

Zdroj: archív
Galéria k článku
Sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin mal vždy vysoké ambície. Iba nedávno sa špekulovalo, že by mohol kandidovať za župana v Prešovskom samosprávnom kraji, odkiaľ pochádza. Podľa najnovších informácií má namierené oveľa vyššie. Súčasný sudca Najvyššieho súdu zvažuje kandidatúru na prezidenta v najbližších prezidentských voľbách. Tie by mali byť v roku 2019.
Samotný Harabin denníku Plus JEDEN DEŇ úvahy o možnej kandidatúre na post hlavy štátu nevylúčil. „Vždy je lepšie, keď je prezidentom republiky ktorýkoľvek sudca Slovenskej republiky či krajský sudca z Banskej Bystrice, alebo sudca Najvyššieho súdu, alebo bývalý predseda Najvyššieho súdu, ako keď je na čele štátu podvodník,” vysvetlil nám svoj postoj Harabin. Zdá sa, že jeho ambície posilnila súčasná kauza okolo prezidenta Andreja Kisku a financovania jeho predvolebnej kampane v roku 2014.
Kritikou na adresu súčasnej hlavy štátu pritom rozhodne nešetril. „Predsa nie je normálne, aby na čele štátu bol podvodník. Pán Kiska krátil daň, za to je sadzba desať až dvanásť rokov. On ju zaplatil, ale to neznamená, že skutok sa nestal. Skutok sa stal,” konštatoval bývalý predseda Najvyššieho súdu.
Kiska pritom stojí Harabinovi v ceste v jeho sudcovských plánoch. Exminister sa netají tým, že svoju profesijnú kariéru by najradšej ukončil na Ústavnom súde. „Mojou ambíciou je byť sudcom Ústavného súdu, vidíte, čo sa tam deje, čo urobili niektorí politickí družstevníci, keď dokázali potvrdiť zrušenie amnestií. Táto lúza na Ústavnom súde nás vedie do zániku právneho štátu,” zdôvodnil Harabin.
Zdroj: archív
Štefan Harabin je mimoriadne kontroverznou osobnosťou slovenského súdnictva a politiky.
Na to, aby sa mohol stať ústavným sudcom, však potrebuje prejsť cez prezidenta, ktorý má podľa ústavy ako jediný právomoc vymenovať sudcov Ústavného súdu. Medzi Kiskom a Harabinom to však od začiatku iskrí. Prezident otvorene kritizuje niektoré jeho rozhodnutia ako sudcu, čo mu Harabin vracia ostrou kritikou. Bývalému ministrovi spravodlivosti prekáža okrem iného aj postoj prezidenta k Ústavnému súdu.
Kiska totiž odmieta vymenovať sudcov Ústavného súdu, pretože má na nich vysoké morálne nároky. Harabin by cez Kisku ako ústavný sudca nikdy neprešiel a je otázne, či by vzhľadom na svoju kontroverznosť prešiel aj cez iného prezidenta. Aj preto dnes zvažuje, že namiesto Ústavného súdu sa bude uchádzať o kreslo v prezidentskom paláci.
Kto je Štefan Harabin?
Štefan Harabin pôsobí v súdnictve 35 rokov, skúsenosti však má aj z politiky. V roku 2006 ho Vladimír Mečiar ako predseda ĽS-HZDS, ktoré bolo súčasťou koalície so Smerom a s SNS, navrhol za ministra spravodlivosti. Ako šéf rezortu šiel tvrdo po Špeciálnom súde aj Úrade špeciálnej prokuratúry, ktoré chcel zrušiť.
V júni 2009 ho Súdna rada zvolila za predsedu Najvyššieho súdu, a tak na stoličke ministra skončil. Jeho pôsobenie na poste predsedu sprevádzali kontroverzné rozhodnutia, disciplinárne stíhanie sudcov, ktorí ho otvorene kritizovali, či štedré odmeny, ktoré si udeľoval. Na verejnosť sa dostala aj zvuková nahrávka jeho priateľského telefonického rozhovoru so šéfom albánskej drogovej mafie Bakim Sadikim.
Dnes je Harabin sám disciplinárne stíhaný za výroky voči predsedníčke Najvyššieho súdu Daniele Švecovej.