EXKLUZÍVNY ROZHOVOR: Gašparovič po rokoch kritizuje Roberta Fica!

- Úplne som sa od nej nedostal, takže mi nechýba. Skôr si myslím, že by som chcel mať v niektorých veciach voľnosť, aby som sa mohol prechádzať, kde chcem, kam chcem, aby si ma nevšímali ľudia, aby si ma nevšimli fotoaparáty.

- Je to už návyk. Ako keď ráno vstanete a dáte si raňajky, u mňa je zvyk popritom otváranie novín a čítanie o tom, čo sa deje doma aj vo svete. Aby bol človek stále informovaný.

- Určite.

- V mojej kancelárii sa stretávam s poslancami nielen koaličnými, ale aj opozičnými. Niekoľkokrát som sa stretol aj s premiérom, s predsedom Národnej rady, s ministrom zahraničných vecí.

- Určite, nie jeden raz. Viackrát. Aj k otázkam súčasnosti.

- Nepovedal by som to tak, že radí. Ale vždy je dobré vypočuť si názor aj tretej osoby. Niekoľkokrát som sa stretol aj s pánom prezidentom. Nie tak, žeby som ja šiel za ním alebo on za mnou, ale pri rôznych príležitostiach pár slov prehodíme.

- Prečo by nie. Napríklad pokiaľ ide o inšpekciu ministerstva vnútra, som bol vždy proti tomu, aby to bolo pod ministerstvom vnútra. Hovoril som vždy, že vojenské súdy aj prokuratúru rušiť nemáme. Pre ozbrojené zložky by som i dnes vytvoril vojenskú prokuratúru znovu. Podliehala by pod GP. Netreba meniť ani ústavu.

- Keď som bol ešte prezident, Marian Kotleba sa stal županom. Už vtedy som to vnímal veľmi intenzívne.

- Giordano Bruno povedal: Malé zlo sa po čase stáva veľkým zlom a ak nezachytíš to malé zlo, ťažko zachytíš veľké. U nás sa stalo to, že sme tento trend vzniku takejto strany podcenili. Neverili sme, že môžu tak narásť. Pozrime sa aj do Európy, či už do Nemecka, alebo do Francúzska.

- Mladí ľudia majú iné záujmy a predstavy o živote. Ale to sme mali aj my niekedy z trucu iné názory ako zvyšok spoločnosti.

- Pretože intenzita antifašizmu bola oveľa silnejšia. Dnes pri liberálnych hodnotách – sloboda slova, sloboda združovania – je priestor na vznik takýchto protestných strán. Navyše strana vôbec nemusí byť založená s predstavou, že sa stane neofašistickou, ale iba ako strana protestu. Ale ak to nemá spoločnosť pod kontrolou, tak sa to môže takto otočiť.

- Určite áno. Každá strana je zahľadená do seba a unikajú im ideologické hodnoty.

- Všimnite si naše opozičné strany. Na všetko hovoria nie, zle, ešte horšie. A to pozitívne je pre nich neprijateľné prezentovať.

- Tradičné strany tu sú.

- S týmto súhlasím. Ale Smer-SD je štandardná strana.

- Na pravej strane sa strany veľmi zliberalizovali. Tradičná pravicová strana k liberalizmu až tak blízko nemá. Chýba tu konzervatívna pravicová strana.

- Áno. Nešlo však o krízu v pravom zmysle slova. Bolo to skôr nakopnutie a istým spôsobom šlo o truc.

- Nehovorím, že radil, ale zhovárali sme sa.

- S oboma.

- Nie.

- Moje dohováranie je na oboch stranách, robte politiku pre ľudí.

- Všetko sa pre niečo deje. Koalícia nezvládla komunikáciu medzi sebou.

- Určite. Niekedy sa už z toho robí posmech, že niet alternatívy. Alternatív je veľa, ale otázne je, či zodpovedné a dobré a či by vydržali.

- Voľby sú tajné. (smiech)

- Nemyslím si, že ja v pozícii bývalého prezidenta by som sa mal vyjadrovať k súčasnému prezidentovi v tejto kauze.

- Viem, chceli by ste počuť môj názor, ale nebolo by to dobré od bývalého prezidenta na súčasného prezidenta. Poviem to takto. Vyjadrenie pána prezidenta neboli šťastné.

- Samozrejme. Aj takéto problémy, ktoré vznikajú vo vzťahu k prezidentovi ako k úradu, vytvára nie pozitívnu pozíciu.

- Treba konať v zmysle zákona.

- Nie, nechať ich na mítingoch, nech vysvetľujú svoju politiku, ale na druhý deň po ich mítingu tam majú ísť demokratické strany a vysvetľovať, v čom sú ich výroky politicky nebezpečné. Ak ich výroky naplnia jednu zo skutkových podstát trestného činu, treba hneď konať v zmysle zákona.

- Od začiatku som hovoril, že zrušiť amnestie nie je možné. Ani prezident nemá právo zrušiť svoje amnestie.

- Rozhodnutie parlamentu ani Ústavného súdu nebolo podľa mňa z hľadiska práva správne, ale rešpektujem ho. Ale nebolo to tam také jednoznačné, traja sudcovia mali výhrady, navyše ďalší traja tam chýbajú. Bohvie, ako by to dopadlo, keby bol Ústavný súd kompletný.

- Neviem si to predstaviť. Dnes sa napríklad hovorí, že Mečiarovi hrozí trestné stíhanie. Aké a za čo? Pokiaľ ide o samotnú amnestiu, konal podľa vtedy platnej legislatívy. Ústava nehovorí, kedy môže dať amnestiu a kedy nie. Ústava hovorí, že môže dať amnestiu a milosť. Čo sa malo stať, je jednoznačné politické odsúdenie týchto amnestií. Ale to sa predsa stalo niekoľkokrát. Ale dnes ísť retroaktivitou do vyšetrovania, je veľmi tenký ľad. Skončiť sa to môže až na európskom súde.

- Poradil sa so svojimi právnikmi a tí mu zrejme povedali, že to ide.

- Dospel k tomu, že to bolo potrebné urobiť, pretože amnestie neboli správne. Mnohí hovorili, že je potrebné to urobiť, aby sa to už nezopakovalo. Ale keď Mečiar udelil amnestiu, urobil tak uprostred začatého trestného stíhania. Potom sa však zmenil článok ústavy a dnes môže prezident dať milosť iba v právoplatne skončenom prípade. Takže Mečiarove amnestie sa už nemôžu zopakovať.

- Asi by som nehlasoval.

- Nie.

Viac si prečítate tu: