Reklama

EXKLUZÍVNY ROZHOVOR: Gašparovič po rokoch kritizuje Roberta Fica!

Ivan Gašparovič vody politiky ešte neopustil.

Zdroj: Martin Domok

Reklama

Z prezidentského paláca odišiel pred viac ako troma rokmi. Napriek tomu je v politike stále doma. Jeho rady aj v súčasnosti vyhľadáva dokonca aj premiér Robert Fico. V čase koaličnej krízy dokonca dohováral aj predsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi. O tom, ako vníma súčasnú situáciu na politickej scéne, ale aj o kauze jeho nástupcu Andreja Kisku, sa denník Plus JEDEN DEŇ rozprával s bývalým prezidentom Ivanom Gašparovičom (76). 

Chýba vám politika?

- Úplne som sa od nej nedostal, takže mi nechýba. Skôr si myslím, že by som chcel mať v niektorých veciach voľnosť, aby som sa mohol prechádzať, kde chcem, kam chcem, aby si ma nevšímali ľudia, aby si ma nevšimli fotoaparáty.

Sledujete politiku stále tak intenzívne, ako keď ste boli v nej boli?

- Je to už návyk. Ako keď ráno vstanete a dáte si raňajky, u mňa je zvyk popritom otváranie novín a čítanie o tom, čo sa deje doma aj vo svete. Aby bol človek stále informovaný.

Ste v kontakte s nejakými aktuálnymi politikmi?

- Určite.

S kým?

- V mojej kancelárii sa stretávam s poslancami nielen koaličnými, ale aj opozičnými. Niekoľkokrát som sa stretol aj s premiérom, s predsedom Národnej rady, s ministrom zahraničných vecí.

Zaujímal sa o vás premiér Robert Fico aj v čase vašej choroby?

- Určite, nie jeden raz. Viackrát. Aj k otázkam súčasnosti.

Zdroj: archív

Ficova vláda tlieska Gašparovičovi po prejave v parlamente.

Čiže sa s vami radí?

- Nepovedal by som to tak, že radí. Ale vždy je dobré vypočuť si názor aj tretej osoby. Niekoľkokrát som sa stretol aj s pánom prezidentom. Nie tak, žeby som ja šiel za ním alebo on za mnou, ale pri rôznych príležitostiach pár slov prehodíme.

Dokážete povedať Robertovi Ficovi aj kritiku do očí, pokiaľ ide o kauzy jeho ľudí?

- Prečo by nie. Napríklad pokiaľ ide o inšpekciu ministerstva vnútra, som bol vždy proti tomu, aby to bolo pod ministerstvom vnútra. Hovoril som vždy, že vojenské súdy aj prokuratúru rušiť nemáme. Pre ozbrojené zložky by som i dnes vytvoril vojenskú prokuratúru znovu. Podliehala by pod GP. Netreba meniť ani ústavu.

Ako hodnotíte, že v parlamente máme extrémistov, ktorých generálny prokurátor označil za fašistov?

- Keď som bol ešte prezident, Marian Kotleba sa stal županom. Už vtedy som to vnímal veľmi intenzívne.

Čoho je to výsledkom?

- Giordano Bruno povedal: Malé zlo sa po čase stáva veľkým zlom a ak nezachytíš to malé zlo, ťažko zachytíš veľké. U nás sa stalo to, že sme tento trend vzniku takejto strany podcenili. Neverili sme, že môžu tak narásť. Pozrime sa aj do Európy, či už do Nemecka, alebo do Francúzska.

Čím to je, že extrémizmus v Európe narastá?

- Mladí ľudia majú iné záujmy a predstavy o živote. Ale to sme mali aj my niekedy z trucu iné názory ako zvyšok spoločnosti.

Ale nevolili sme extrémistické strany, ani tu neboli.

- Pretože intenzita antifašizmu bola oveľa silnejšia. Dnes pri liberálnych hodnotách – sloboda slova, sloboda združovania – je priestor na vznik takýchto protestných strán. Navyše strana vôbec nemusí byť založená s predstavou, že sa stane neofašistickou, ale iba ako strana protestu. Ale ak to nemá spoločnosť pod kontrolou, tak sa to môže takto otočiť.

Zdroj: Martin Domok

Ivan Gašparovič vidí za nárastom extrémizmu aj nečinnosť tradičných strán.

Nie je to výsledok aj nečinnosti štátu?

- Určite áno. Každá strana je zahľadená do seba a unikajú im ideologické hodnoty.

Nemáte pocit, že u nás neprichádzajú strany – najmä opozičné s odbornými tézami, ale iba s kritikou, čo len podnecuje k extrémizmu?

- Všimnite si naše opozičné strany. Na všetko hovoria nie, zle, ešte horšie. A to pozitívne je pre nich neprijateľné prezentovať.

V parlamente dnes chýbajú tradičné strany, akými boli SDKÚ, KDH. Je to problém?

- Tradičné strany tu sú.

Ale nie sú to štandardné politické strany, mám na mysli SaS, OĽaNO-NOVA.

- S týmto súhlasím. Ale Smer-SD je štandardná strana.

Ale na pravej strane také strany nie sú.

- Na pravej strane sa strany veľmi zliberalizovali. Tradičná pravicová strana k liberalizmu až tak blízko nemá. Chýba tu konzervatívna pravicová strana.

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Ivan Gašparovič bývalý prezident SR

    Sledovali ste koaličnú krízu?

    - Áno. Nešlo však o krízu v pravom zmysle slova. Bolo to skôr nakopnutie a istým spôsobom šlo o truc.

    Radili sa s vami či už premiér Robert Fico, alebo predseda parlamentu Andrej Danko?

    - Nehovorím, že radil, ale zhovárali sme sa.

    S oboma alebo iba s premiérom?

    - S oboma.

    Za jedným stolom?

    - Nie.

    Dohovárali ste predsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi?

    - Moje dohováranie je na oboch stranách, robte politiku pre ľudí.

    Andrej Danko bol ten, ktorý vypovedal koaličnú zmluvu.

    - Všetko sa pre niečo deje. Koalícia nezvládla komunikáciu medzi sebou.

    Vydrží táto koaličná trojka do roku 2020?

    - Určite. Niekedy sa už z toho robí posmech, že niet alternatívy. Alternatív je veľa, ale otázne je, či zodpovedné a dobré a či by vydržali.

    Hovorili ste pred voľbami, že budete voliť Smer. Stále ich volíte?

    - Voľby sú tajné. (smiech)

    Už ste spomenuli, že občas hovoríte aj s prezidentom Andrejom Kiskom. Určite ste zachytili jeho daňovú kauzu, ktorá spochybňuje financovanie jeho predvolebnej kampane. Čo na to hovoríte?

    - Nemyslím si, že ja v pozícii bývalého prezidenta by som sa mal vyjadrovať k súčasnému prezidentovi v tejto kauze.

    Zdroj: VLADO BENKO JR.

    Kiskovu kauzu nechcel prezident príliš komentovať.

    Vysvetlil prezident Andrej Kiska vám ako občanovi Ivanovi Gašparovičovi dostatočne financovanie svojej kampane?

    - Viem, chceli by ste počuť môj názor, ale nebolo by to dobré od bývalého prezidenta na súčasného prezidenta. Poviem to takto. Vyjadrenie pána prezidenta neboli šťastné.

    Nepomáhajú takéto kauzy práve nárastu extrémizmu?

    - Samozrejme. Aj takéto problémy, ktoré vznikajú vo vzťahu k prezidentovi ako k úradu, vytvára nie pozitívnu pozíciu.

    Ako sa dá z tohto vyjsť von, ĽS-NS má podľa prieskumov verejnej mienky 12 percent.

    - Treba konať v zmysle zákona.

    Myslíte rozpustiť stranu?

    - Nie, nechať ich na mítingoch, nech vysvetľujú svoju politiku, ale na druhý deň po ich mítingu tam majú ísť demokratické strany a vysvetľovať, v čom sú ich výroky politicky nebezpečné. Ak ich výroky naplnia jednu zo skutkových podstát trestného činu, treba hneď konať v zmysle zákona.

    Parlament sa vyrovnal po 20 rokoch so zrušením Mečiarových amnestií. Bolo zrušenie amnestií v súlade s ústavou?

    - Od začiatku som hovoril, že zrušiť amnestie nie je možné. Ani prezident nemá právo zrušiť svoje amnestie.

    Ako je možné, že Ústavný súd to odobril?

    - Rozhodnutie parlamentu ani Ústavného súdu nebolo podľa mňa z hľadiska práva správne, ale rešpektujem ho. Ale nebolo to tam také jednoznačné, traja sudcovia mali výhrady, navyše ďalší traja tam chýbajú. Bohvie, ako by to dopadlo, keby bol Ústavný súd kompletný.

    Podľa vás vyšetrovanie zavlečenia Michala Kováča do cudziny nebude v súlade s právnym poriadkom SR?

    - Neviem si to predstaviť. Dnes sa napríklad hovorí, že Mečiarovi hrozí trestné stíhanie. Aké a za čo? Pokiaľ ide o samotnú amnestiu, konal podľa vtedy platnej legislatívy. Ústava nehovorí, kedy môže dať amnestiu a kedy nie. Ústava hovorí, že môže dať amnestiu a milosť. Čo sa malo stať, je jednoznačné politické odsúdenie týchto amnestií. Ale to sa predsa stalo niekoľkokrát. Ale dnes ísť retroaktivitou do vyšetrovania, je veľmi tenký ľad. Skončiť sa to môže až na európskom súde.

    Zdroj: archív

    S Mečiarom sa už nestretáva (Záber z podpisovania Ústavy SR).

    Ako si máme vysvetliť zmenu postoja u Roberta Fica, ktorý 19 rokov hovoril, že amnestie sú nezrušiteľné a náhle našiel spôsob, ako to je možné urobiť?

    - Poradil sa so svojimi právnikmi a tí mu zrejme povedali, že to ide.

    Nemyslíte si, že podľahol iba verejnému tlaku a verejnej mienke?

    - Dospel k tomu, že to bolo potrebné urobiť, pretože amnestie neboli správne. Mnohí hovorili, že je potrebné to urobiť, aby sa to už nezopakovalo. Ale keď Mečiar udelil amnestiu, urobil tak uprostred začatého trestného stíhania. Potom sa však zmenil článok ústavy a dnes môže prezident dať milosť iba v právoplatne skončenom prípade. Takže Mečiarove amnestie sa už nemôžu zopakovať.

    Keby ste dnes sedeli v parlamente ako poslanec, ako by ste hlasovali za uznesenie, ktorým sa rušili amnestie?

    - Asi by som nehlasoval.

    Stretávate sa s Vladimírom Mečiarom?

    - Nie.

    Viac si prečítate tu: