Barbora Rakovská OTVORENE prehovorila o novom frajerovi i o rozchode: Všetko o mojom bývalom bola lož!

Začínala som v televízii už ako -násť ročná. Bola som naozaj dlhý čas všade najmladšia. Či to bolo rádio, alebo televízia. Musím však povedať, že moji starší kolegovia boli ku mne veľmi milí a ústretoví. Dávali mi pocítiť pozitívnu a motivačnú energiu. To ma posúvalo ďalej, pretože mediálny „humbug” nie je úplne jednoduchý svet pre začiatočníkov. Je potrebné sa „oťukať“ a dostať sa do celého mediálneho kolotoča. Keď vám niekto skúsenejší povie, že ste fajn a ide vám to, tak vás to naozaj dokáže nakopnúť.

A dnes sa aj ja snažím mladým ľuďom, s ktorými mám možnosť pracovať, odovzdávať moje rady a postrehy. K médiám som prišla čistou zhodou náhod. Išla som na jeden kasting, kde ma zavolali, boli to Deka hity, a uspela som. Potom som šla do regionálnych televízií, z nich do Markízy, do počasia, do Talentu, potom som robila v rádiu a neskôr až doteraz som sa ocitla v televízii JOJ a v rádiu Európa 2.

Na materskej dovolenke som doslova dostala druhý dych. Začala som písať knihy, tvoriť pesničky, ocitla som sa v inom tvorivom svete, na aký som bola dovtedy zvyknutá. Veľmi ma to bavilo, ale po materskej som sa vrátila späť k moderovaniu. Dostala som ponuky, tak som ich využila a paradoxne momentálne mám oveľa viac práce, ako som mala predtým, než som sa stala mamou.

Vôbec sa netajím tým, že počas môjho materstva mi veľmi pomohol môj bývalý priateľ Tomi, s ktorým mám dodnes veľmi dobré vzťahy. Bol to on, ktorý mi hovoril: „Choď, vyskúšaj.“ Vďaka nemu som sa do médií aj vrátila.

Mám vyštudovanú pedagogickú školu a cudzie jazyky, čiže mňa práca s deťmi, s edukáciou a s písaním vždy zaujímala a chvíľku som sa aj venovala prekladom. Do literatúry som bola „zaborená“ veľmi často. Tento pracovný smer mi je veľmi blízky a cítim, že sa mu budem v budúcnosti ešte venovať oveľa viac. Počas materskej som moje rozprávkové myšlienky dávala na papier a keď som s nimi prišla do vydavateľstva IKAR, zapáčili sa. Postupne mi vyšli knižky a neskôr aj detské CD, kde som ako autor textov.

Bola veľmi náročné dieťa, to musím povedať, ale všetko som stíhala, keď spala. (smiech)

Som veľmi vďačná, že práve rádio Vlna mi umožnilo dostať sa k práci v rádiu. Hoci som vstávala o štvrtej ráno, čo bolo veľmi náročné a už aj moje okolie vedelo, že keď som unavená, tak sa so mnou nemali ani rozprávať, pretože som bola trošku nepríjemná. (smiech) Vlna mi však dala úžasných kolegov, ale aj priateľov. Život však prináša výzvy, ponuky a jednu som prijala i ja a začala som pracovať v Európe 2. Je to pre mňa niečo úplne odlišné, ale veľmi sa mi tam páči. Som rada, že ma moji noví kolegovia prijali.

Našťastie tie povestné šteklivé relácie sa už nenakrúcajú. (smiech) Ale i tak už nemám 20 rokov a nie som slobodná žena, mám materskú zodpovednosť, tak už by som sa bezhlavo do niečoho podobného nerútila. Nikdy som však nedostala ponuku, ktorá by bola kontroverzná alebo príliš vulgárna. Nikdy som o ne nemala záujem.

Vstávam o piatej, čo vnímam veľmi pozitívne, pretože spávam teraz o hodinu dlhšie. Pripravím raňajky aj pre malú, presvedčím sa, že nič nezabudla do školy a rozbehneme sa, malá do školy a ja do rádia, potom k iným pracovným aktivitám, na moderovačky, na akcie, krúžky s malou, pripravím večeru a ideme spať. Týždeň prebieha veľmi rýchlo, takže potom si spoločne užívame víkendy. Môj deň je vždy nepredvídateľný, ale snažím sa, aby bola moja dcéra doma v normálny čas a aby mala úlohy do školy urobené včas.

Snažím sa všetku prácu stihnúť dovtedy, kým je Amia v škole alebo v družine, lebo potom sa chcem venovať už len jej. Snažím sa už nepracovať s počítačom, neodpovedám na maily. Žijeme totiž v takých časoch, že esemeska sa dá poslať kedykoľvek a ľudia už podľa mňa zabudli aj na to, že niekedy bolo doslova neslušné volať niekomu po piatej. Dnes? Po desiatej večer sa volá úplne bežne. A myslím si, že človek si to všetko dokáže uvedomiť až vtedy, keď má rodinu, lebo si naozaj začne vážiť čas.

Dnes sa človek vie stať vorkoholikom veľmi rýchlo. A myslím si, že až keď má človek vlastnú rodinu, tak až vtedy zistí, aký dôležitý je čas byť doma a venovať sa deťom.

Viem aj zakričať, aj keď to nerada robím, ale mám isté pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať. Myslím si, že treba deťom ukázať hranice. Zatiaľ sa veľmi tešíme z toho, že nemá iPad ani mobil a nepoužíva ani môj telefón. Jednoducho to nepotrebuje a zaobíde sa aj bez toho. Namiesto toho si čítame knihy, pečieme koláčiky, chodíme von do prírody alebo hráme rôzne hry.

Momentálne zažíva významné obdobie, začala sa jej škola, čiže musí zvládať svoje prvé povinnosti. K škole pristupujeme veľmi zodpovedne.

Tak to vôbec netuším, ale dúfam, že pôjde v takých, aby bola spokojná, to je dôležité. V podstate ani mňa moji rodičia nijako nesmerovali, len mi poradili s výberom školy, ale nikdy ma nijako neovplyvňovali. Zamestnanie si človek musí zvoliť sám.

Podľa mňa nie a som aj rada, že je to tak. Vníma len to, že ma občas jej spolužiačky spoznajú, ale neviem, do akej miery si vie vyhodnotiť, čo to znamená.

Snažíme sa byť inteligentní, normálne fungujúci rodičia, ktorí urobia všetko pre to, aby bola ich dcéra šťastná. A môžem povedať, že Tomi je ten najlepší otec na svete a to, čo sa popísalo, že zanedbával rodinu, lebo bol stále v Amerike, vôbec nie je pravda.

Pozerám sa na to tak, že je to naše súkromie, ktoré si treba strážiť. A popísalo sa toho veľmi veľa, ale pripadalo mi to veľakrát, že to bolo „o nás bez nás“. A tak sme si obaja povedali, že nebudeme ešte prilievať olej do ohňa a budeme sa snažiť si to vyriešiť medzi sebou a čo najrozumnejšie.

Opäť sa budem opakovať, ale tu tiež len poviem, že sme robili všetko tak, aby naša dcéra bola spokojná a šťastná.

Dala som si novú šancu na svoj súkromný život a prežívam zaujímavé, súkromné aj pracovné obdobie a teším sa z toho.

FOTO RAKOVSKEJ NOVÉHO PRIATEĽA NÁJDETE TU >>

Amia bude pre mňa navždy prvoradá. Je to moja dcéra a ja jej všetko ostatné prispôsobujem, aby som jej nejako nenarušila priebeh jej šťastného detstva. Teraz sa totiž formuje jej osobnosť, je vnímavá, zaujíma sa o veci, čiže bolo by to z mojej strany veľmi nezodpovedné, ak by som jej nejako narúšala jej spokojný život.

Keďže som v úlohe matky, tak môj sen už bude znieť ako klišé, ale zdravie je naozaj v živote veľmi, veľmi dôležité. Celkovo nájsť si čas na rodinu, pretože čas vám už nikto nevráti. Chcela by som sa možno viac venovať detskej literatúre, lenže človek na to, aby tvoril, potrebuje pokoj a to mi posledné roky chýba. Človek je neustále v pracovnom zhone, a keď je doma, už sa chce venovať rodine a nemyslieť na prácu. Ale uvidíme. Možno sa niekedy v lete niekam zavriem na dva týždne a budem tvoriť niečo veľké. (smiech)

Som neustále unavená. To pramení z toho skorého ranného vstávania a potom poobede musím veľakrát dospávať. Ale našťastie moje okolie si už zvyklo, že ak mi poobede volajú a nezdvíham, tak spím. Deň bez poobedného spánku si už jednoducho neviem predstaviť.

Čítajte viac: