Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

VIDEO Nočná mora z chémie pri tejto učiteľke nehrozí: Šaty vytvára podľa chemického vzorca!

Lucia Dovalová je chemikárka, ktorá vie žiakov nadchnúť.

Zdroj: Eva Štenclová

Reklama

Chemikárku, akou je Lucia Dovalová (38), by sme dopriali všetkým žiakom. Najmä tým, ktorí majú z tohto predmetu panický strach. Stres, úzkosť, či nervozita na jej hodinách nehrozia. V laboratóriu dokáže svojimi pokusmi pútať pozornosť aj menej zdatných študentov. Výsledkom sú krásne obrazy, modrotlač, šperky, mydielka, esenciálne oleje, aj originálna sukňa, blúzka, či kravata.

Nedávno sme vás videli v zábavno-poučnej šou, kde ste ukazovali obrazy vytvorené z liekov. Ako vznikli?

Išlo o ukážky kryštálikov liekov, ktoré sme s deťmi skúmali na našom krúžku. Prišli sme na to, že niektoré sú v polarizovanom svetle krásne farebné. Všetky sme ich nafotili a výsledok som ukázala v spomínanom dokumente. Aspirín sa napríklad v tejto podobe javil ako motýlie krídla. Takto som tam predviedla aj Paralen, Entizol, Lucetam, Panadol, Ciplox. Každý pripomína niečo iné, záleží od fantázie. Ja som medzi nimi videla aj padajúce meteority, hviezdičky, či kvietky.

Ste prvá škola, ktorá s niečím takýmto prišla?

Prvá a jediná. Veľmi by som chcela, aby sa to dostalo aj na ostatné školy, no je to náročné na čas, materiál a možno nie každý má chuť púšťať sa do toho.

Vzniknuté obrazy ste vystavovali v Banskej Bystrici, Kremnici, Bratislave, Košiciach, aj v Prahe. Aké boli reakcie ľudí?

Veľmi pozitívne. Prekvapilo ich, čo sa dá vytvoriť spojením chémie a umenia.

Vyštudovali ste chémiu, neskôr aj výtvarnú výchovu. Keby ste si museli vybrať len jedno, čo by to bolo?

Jednoznačne chémia. Našťastie, rozhodovať sa nemusím, preto sa tieto dva odbory, ktoré spolu zdanlivo nesúvisia, snažím skĺbiť. Z toho potom vychádza aj projekt kryštalizácie a polarizácie.

Môžete ho bližšie opísať?

Najskôr musíme spraviť nasýtený roztok z látky, o ktorej už predpokladáme, že kryštalizuje. Potom ho pipetou nakvapkáme, v tenkej vrstve, na skielko. Podľa toho, o akú chemickú látku ide, čakáme deň, možno pár hodín, no máme aj takú, ktorá vykryštalizuje za pár minút. Potom to vložíme pod mikroskop medzi polarizačné filtre. Jeden prekrýva imitáciu denného svetla, druhý je položený na vzorke. Keď sa na ňu pozrieme cez okulár, zbadáme zázrak v podobe krásnych farebných kryštálikov, ktoré voľným okom vidíme ako priesvitné.

To, čo ste pod mikroskopom videli, ste nafotili. Bolo to náročné?

Potrebovali sme špeciálnu redukciu, na ktorú pasoval objektív fotoaparátu. Potom už len trpezlivosť a pevnú ruku, aby sa to podarilo zachytiť. Niektoré vzory kryštálikov som preniesla aj na látky, z ktorých som si potom ušila sukňu a manželovi kravatu. Blúzka, ktorú mám práve na sebe, je napríklad vínan sodno-draselný.

To by asi tipoval málokto. V laboratóriu ale robíte aj vlastnú modrotlač. Čo vás k tomu priviedlo?

Vyrábame tu tiež prírodný papier, voňavé mydielka, esenciálne oleje, šperky. No a modrotlač je ďalšia oblasť, s ktorou sa dá spojiť chémia s výtvarnou. Zmesi, ktoré na ňu potrebujeme, sa skladajú z dobre nakombinovaných látok. Niektoré sú nebezpečné, preto sme si urobili vlastný recept. Podarilo sa nám to a na výtvarnej deti namaľovali vlastné vzory. Plátenká sme potom znovu zobrali na chémiu, kde sme ich farbili v nami vyrobenom roztoku indiga. Nafarbili sme to, po vyschnutí vyprali v kyslom roztoku a bolo to hotové.

Prezradíte ako vyrábate esenciálne oleje?

Snažíme sa ich získať, destiláciou vodnou parou, z rôznych byliniek, ktoré ich obsahujú. Na pár kvapôčok levanduľového oleja sme spotrebovali až dve kilá kvetov. Nie pri všetkých je to rovnaké, napríklad na klinčekový stačili tri vrecúška klasických klinčekov.

Chémia je pre mnohých žiakov strašiakom. Máte recept na to, aby to tak nebolo?

Nadchnúť deti je dosť ťažké, no lákavé sú pre nich najmä ukážky a experimentovanie. Samozrejme, nie všetko sa dá riešiť takýmto spôsobom a isté veci sa jednoducho musia naučiť. Taký atóm si asi ťažko ukážeme.

Súhlasíte s tým, že nie každý má na tento predmet bunky?

To chápem a keď to niekomu nejde, svet sa nezrúti. Snahu pochopiť to by mal však vynaložiť každý. Veď chémia je všade okolo nás. Doma v kuchyni, kúpeľni, u otca v garáži, vonku na ceste.

Zažili ste už pri nejakom pokuse výbuch?

Pri deťoch nie. Na hodine by som si nedovolila robiť niečo bez toho, aby som si to predtým nevyskúšala. No keď som si raz sama pripravovala jeden experiment, začalo mi to v kadičke horieť. A nedávno mi vybuchol pokus, ktorý „označkoval“ stenu v laboratóriu.

Čo vás osobne na chémii najviac fascinuje a prečo ste si ju vybrali?

Mňa dokázala zaujať aj teória. Asi to súvisí s prvým kontaktom v podobe učiteľky v základnej škole. Bola veľmi prísna, no dobre ma naštartovala a na gymnáziu to pokračovalo.

Máte už na svojom konte aj nejakých úspešných absolventov?

Som hrdá na dievčinu, ktorá išla na medicínu, ďalšia plánuje študovať forenznú chémiu. Vďaka projektu kryštalizácie a polarizácie sa jedna žiačka rozhodla pre umeleckú školu. Chémia jej až tak nešla, no posunula ju do ďalšej sféry, v ktorej sa našla. Veľmi sa z toho teším.

Čo by ste odkázali tým, ktorí sa chémie boja?

Nech skúsia hľadať to pekné, čo ich k nej môže priviesť. Určite niečo nájdu. Vzorce sú dôležité, no nie je to len o nich.

Netypická kombinácia

Lucia Dovalová učí chémiu a výtvarnú výchovu na Základnej škole v Badíne pri Banskej Bystrici. Kombinácia týchto predmetov nie je typická. Kreatívna učiteľka sa k nej dopracovala vlastnou cestou. „Som vyštudovaná chemická inžinierka, no vždy som snívala o výtvarnom umení. Dodatočne som si preto urobila vysokú školu, aby som mohla učiť aj tento predmet,“ povedala.

Medzi žiakmi je veľmi obľúbená. Najmä dievčatá ju vyhľadávajú aj počas prestávok. „Keď na laboratóriu vidia pootvorené dvere, vždy sa zastavia. Podebatujeme, zasmejeme sa, skrátka nám je spolu dobre,“ dodala.

Vyberáme pre vás niečo PLUS