VIDEO Nočná mora z chémie pri tejto učiteľke nehrozí: Šaty vytvára podľa chemického vzorca!

Išlo o ukážky kryštálikov liekov, ktoré sme s deťmi skúmali na našom krúžku. Prišli sme na to, že niektoré sú v polarizovanom svetle krásne farebné. Všetky sme ich nafotili a výsledok som ukázala v spomínanom dokumente. Aspirín sa napríklad v tejto podobe javil ako motýlie krídla. Takto som tam predviedla aj Paralen, Entizol, Lucetam, Panadol, Ciplox. Každý pripomína niečo iné, záleží od fantázie. Ja som medzi nimi videla aj padajúce meteority, hviezdičky, či kvietky.

Prvá a jediná. Veľmi by som chcela, aby sa to dostalo aj na ostatné školy, no je to náročné na čas, materiál a možno nie každý má chuť púšťať sa do toho.

Veľmi pozitívne. Prekvapilo ich, čo sa dá vytvoriť spojením chémie a umenia.

Jednoznačne chémia. Našťastie, rozhodovať sa nemusím, preto sa tieto dva odbory, ktoré spolu zdanlivo nesúvisia, snažím skĺbiť. Z toho potom vychádza aj projekt kryštalizácie a polarizácie.

Najskôr musíme spraviť nasýtený roztok z látky, o ktorej už predpokladáme, že kryštalizuje. Potom ho pipetou nakvapkáme, v tenkej vrstve, na skielko. Podľa toho, o akú chemickú látku ide, čakáme deň, možno pár hodín, no máme aj takú, ktorá vykryštalizuje za pár minút. Potom to vložíme pod mikroskop medzi polarizačné filtre. Jeden prekrýva imitáciu denného svetla, druhý je položený na vzorke. Keď sa na ňu pozrieme cez okulár, zbadáme zázrak v podobe krásnych farebných kryštálikov, ktoré voľným okom vidíme ako priesvitné.

Potrebovali sme špeciálnu redukciu, na ktorú pasoval objektív fotoaparátu. Potom už len trpezlivosť a pevnú ruku, aby sa to podarilo zachytiť. Niektoré vzory kryštálikov som preniesla aj na látky, z ktorých som si potom ušila sukňu a manželovi kravatu. Blúzka, ktorú mám práve na sebe, je napríklad vínan sodno-draselný.

Vyrábame tu tiež prírodný papier, voňavé mydielka, esenciálne oleje, šperky. No a modrotlač je ďalšia oblasť, s ktorou sa dá spojiť chémia s výtvarnou. Zmesi, ktoré na ňu potrebujeme, sa skladajú z dobre nakombinovaných látok. Niektoré sú nebezpečné, preto sme si urobili vlastný recept. Podarilo sa nám to a na výtvarnej deti namaľovali vlastné vzory. Plátenká sme potom znovu zobrali na chémiu, kde sme ich farbili v nami vyrobenom roztoku indiga. Nafarbili sme to, po vyschnutí vyprali v kyslom roztoku a bolo to hotové.

Snažíme sa ich získať, destiláciou vodnou parou, z rôznych byliniek, ktoré ich obsahujú. Na pár kvapôčok levanduľového oleja sme spotrebovali až dve kilá kvetov. Nie pri všetkých je to rovnaké, napríklad na klinčekový stačili tri vrecúška klasických klinčekov.

Nadchnúť deti je dosť ťažké, no lákavé sú pre nich najmä ukážky a experimentovanie. Samozrejme, nie všetko sa dá riešiť takýmto spôsobom a isté veci sa jednoducho musia naučiť. Taký atóm si asi ťažko ukážeme.

To chápem a keď to niekomu nejde, svet sa nezrúti. Snahu pochopiť to by mal však vynaložiť každý. Veď chémia je všade okolo nás. Doma v kuchyni, kúpeľni, u otca v garáži, vonku na ceste.

Pri deťoch nie. Na hodine by som si nedovolila robiť niečo bez toho, aby som si to predtým nevyskúšala. No keď som si raz sama pripravovala jeden experiment, začalo mi to v kadičke horieť. A nedávno mi vybuchol pokus, ktorý „označkoval“ stenu v laboratóriu.

Mňa dokázala zaujať aj teória. Asi to súvisí s prvým kontaktom v podobe učiteľky v základnej škole. Bola veľmi prísna, no dobre ma naštartovala a na gymnáziu to pokračovalo.

Som hrdá na dievčinu, ktorá išla na medicínu, ďalšia plánuje študovať forenznú chémiu. Vďaka projektu kryštalizácie a polarizácie sa jedna žiačka rozhodla pre umeleckú školu. Chémia jej až tak nešla, no posunula ju do ďalšej sféry, v ktorej sa našla. Veľmi sa z toho teším.

Nech skúsia hľadať to pekné, čo ich k nej môže priviesť. Určite niečo nájdu. Vzorce sú dôležité, no nie je to len o nich.

Lucia Dovalová učí chémiu a výtvarnú výchovu na Základnej škole v Badíne pri Banskej Bystrici. Kombinácia týchto predmetov nie je typická. Kreatívna učiteľka sa k nej dopracovala vlastnou cestou. „Som vyštudovaná chemická inžinierka, no vždy som snívala o výtvarnom umení. Dodatočne som si preto urobila vysokú školu, aby som mohla učiť aj tento predmet,“ povedala.

Medzi žiakmi je veľmi obľúbená. Najmä dievčatá ju vyhľadávajú aj počas prestávok. „Keď na laboratóriu vidia pootvorené dvere, vždy sa zastavia. Podebatujeme, zasmejeme sa, skrátka nám je spolu dobre,“ dodala.