Šokovaná pacientka Sylvia: Na operáciu som čakala mesiac, potom mi navŕtali 7 dier do hlavy!
20. 2. 2018, 7:00 (aktualizované: 10. 7. 2024, 12:58)

Zdroj: archív
Zlyhala štátna nemocnica na plnej čiare? Sylviu (65) s cievnou vydutinou na mozgu najskôr nechali mesiac ležať na lôžku. Neskôr podstúpila operáciu, no zákrok nedopadol podľa predstáv. Keď ju z nemocnice prepúšťali, mala v hlave sedem dier a vyliečená nebola.
Zdroj: Matej Kalina
Zdroj: TASR
Zdroj: archív
Galéria k článku
Zdravotné problémy Bratislavčanky Sylvie sa začali ešte vlani v októbri. Rozbolela ju hlava, tak si zavolala sanitku. CT vyšetrenie z neurológie ukázalo, že má veľkú vydutinu na jednej z mozgových ciev, tzv. aneuryzmu. Je to stav, keď ide o život. Cieva môže kedykoľvek zakrvácať a potom je už pre pacienta rozhodujúca každá hodina.
Na bratislavských Kramároch ju hospitalizovali vlani 26. októbra. Operovať ju mal prednosta Neurochirurgickej kliniky Andrej Šteňo. „Dozvedela som sa, že pán doktor je špecialista na toto, tak som bola za ním,“ hovorí dôchodkyňa.

Prednosta jej zákrok prisľúbil, no operácia sa stále odkladala. Sylvii to zdôvodňovali tým, že prednosta najskôr ochorel, potom bol na služobnej ceste a neskôr znova ochorel. Po týždňoch v nemocnici chcela už mať zákrok za sebou. „Tak som im povedala, aby to už niekto urobil, kto sa na to cíti.“
Vyše mesiac po prijatí do nemocnice, 30. novembra, podstúpila chirurgický zákrok, ktorý napokon nerobil prednosta Šteňo, ale jeho kolegovia. Pri zákroku jej do lebky navŕtali 7 dier, no život ohrozujúcu aneuryzmu sa im aj tak nepodarilo ošetriť. „Po operácii mi povedali, že, bohužiaľ, mám atypickú hlavu, že sú tam jazierka plné krvi a nevedeli cez to prejsť. Tak to museli zavrieť, že budú hľadať inú možnosť,“ zverila sa dôchodkyňa.
Až následne ju informovali, že je náhle zaradená do programu na endovaskulárne ošetrenie, pri ktorom by nebol nutný chirurgický zákrok ani vŕtanie do lebky. „Po trinástich dňoch ma prepustili domov s tým, že doma počkám, kým mi dajú vedieť.“
V domácej liečbe s prevŕtanou lebkou strávila skoro dva mesiace. Napokon jej pomohli v neštátnom zdravotníckom zariadení v bratislavskej Petržalke. Život ohrozujúcu aneuryzmu jej operoval endovaskulárne tím intervenčného rádiológa Ivana Vuleva 15. februára. Prijali ju minulý týždeň v stredu, operovali vo štvrtok a v sobotu už odchádzala vyliečená domov. „Cítim sa výborne,“ povedala po zákroku. Operáciu v plnom rozsahu hradila zdravotná poisťovňa, pacientka nič nedoplácala.
Prácu lekárov v štátnej nemocnici dôchodkyňa hodnotiť nechce. Akurát jej bolo čudné, že ešte pred zákrokom na Kramároch nemohla ísť pre vážnosť nálezu domov ani na víkend – no po operácii lebky ju s dierami v hlave prepustili a celé týždne „nechali behať“ po Bratislave. „To bola jediná vec, čo ma na tom zarazila.“
Nepochopiteľné na celom prípade je, že Univerzitná nemocnica v Bratislave to odmieta komentovať. Vedenia sme sa pýtali, prečo nechali pacientku vo vážnom stave vyše mesiaca čakať na zákrok, prečo jej nemocnica neponúkla iné riešenie, keď nebolo v jej silách ju vyliečiť, či ako je možné, že ju domov prepustili len pár dní po neúspešnej operácii s prevŕtanou lebkou.
Hovorkyňa nám však poslala len všeobecné stanovisko, že nemocnica nemá povolenie od pacientky na zverejnenie informácií o jej zdravotnom stave. „V Univerzitnej nemocnici Bratislava je na prvom mieste pacient a kvalitné poskytovanie zdravotnej starostlivosti so zachovaním práva na jeho súkromie nevynímajúc,“ reagovala Eva Kliská.
Skúsený neurochirurg: Pustiť pacienta v tomto stave je nezmysel
Lekár má pri pacientovi s mozgovou aneuryzmou, akú mala aj pani Sylvia, dve možnosti. Neurochirurgický zákrok, pri ktorom treba otvoriť lebku, alebo modernejšiu endovaskulárnu liečbu, keď je zásah do tela oveľa menší.
Kým pri endovaskulárnom výkone sa zavádza špeciálny mikrokatéter cez stehennú tepnu až do hlavy pacienta a poškodenie je minimálne, pri klasickom zákroku je vŕtanie do lebky nevyhnutné. „Vždy, keď sa chceme dostať dovnútra, pri akejkoľvek operácii nádoru alebo cievnej vydutiny musíme navŕtať niekoľko dier. Tie sa potom medzi sebou prepiľujú, urobí sa kraniotómia, teda odklopenie časti lebečného krytu, aby sme sa mohli dostať do hlavy,“ hovorí skúsený neurochirurg z Nových Zámkov Bruno Rudinský.
Klasický zákrok sa podľa neho vo výnimočných prípadoch nemusí podariť. Najmä ak hrozí, že by bola poškodená funkčná cieva, ktorá zásobuje zdravú časť mozgu. „Potom nemôžeme výkon ukončiť, pretože by sme poškodili pacienta. Zobudil by sa ochrnutý,“ dodáva Rudinský.
Ak už však pacient skončí s prevŕtanou hlavou a nevyliečenou aneuryzmou, mala by urýchlene nasledovať endovaskulárna liečba. „Prvé, čo by som spravil je, že poviem pacientovi, aby prišiel na endovaskulárny výkon. Prepustiť ho z nemocnice a nechať čakať ďalší mesiac je nezmysel,“ uzavrel neurochirurg.
Čo je mozgová aneuryzma?
Ide o vydutinu na mozgovej cieve. V tomto oslabenom mieste môže kedykoľvek dôjsť k prasknutiu cievy a zakrvácaniu mozgu. To môže mať za následok trvalé poškodenie mozgu, narušenie pohybových funkcií, reči, schopnosti poznávať, pamätať si či dokonca smrť. Na Slovensku sú ročne stovky pacientov s touto diagnózou.