SMRŤ horolezca Štrbu (†48): Lekár vysvetľuje, aké muky prežíva ten, kto nemá dosť kyslíka!

Väčšina ľudí sa do Himalájí v živote nedostane a tí, ktorým sa to podarí, majú šťastie, ak sa vrátia späť. „Platia tam úplne iné pravidlá. Sú to výšky, v ktorých bežne lietajú dopravné lietadlá. Rozdiel je asi len tisíc metrov,“ vysvetľuje Kotrusz.

Bežní laici si myslia, že vo výškach je redší vzduch. „Hustota vzduchu je rovnaká, len tlak kyslíka je tam menej než štvrtinový,“ objasňuje lekár. „Pod nižším tlakom sa nám dostáva do cievneho systému cez pľúca len štvrtina kyslíka. Kyslík, ktorý by sme dostali v bežných nadmorských výškach tu získavame až pri štyroch, piatich nádychoch.“

Nedostatok vzduchu môže spôsobiť ďalšie patofyziologické procesy, akými sú výškový opuch mozgu a opuch pľúc. „Dochádza k horšiemu prekrveniu a zhoršenému vnímaniu reality. Človek sa môže dostať do eufórie, mať halucinácie, zhorší sa mu úsudok. Moment rozhodnutia otočiť sa či nie môže zle vyhodnotiť. To môže mať za následok, že pokračuje ďalej alebo sa otočí neskoro a nemá dostatok síl dostať sa naspäť,“ hovorí Ladislav Kotrusz.

Popri zhoršenom dýchaní treba počítať aj s nižším atmosferickým tlakom, pri ktorom sa každým výdychom stráca oveľa viac tekutín. V neposlednom rade tiež s extrémnou zimou, bežne aj -40 °Celzia. „Sú aj mimoriadne fyzicky zdatní ľudia, ktorí takéto podmienky zle znášajú.“

Pri chlade môže horolezec trpieť omrzlinami a celkovým podchladením. „Omrznutý prst je síce veľký problém, ale človek ešte nie je ohrozený na živote. Hypotermia, teda podchladenie, je zníženie teploty telesného jadra. Pokiaľ klesne pod 33 °C, opäť dochádza k poruche vedomia,“ pokračuje Kotrusz. „Pri pokročilom štádiu podchladenia sa stáva, že sa človek paradoxne začne vyzliekať pri falošnom pocite tepla.“

Za normálnych okolností, keď je nám zima, telo vyvolá svalovú triašku, čím sa vlastne zahrieva. „V prípade extrémnych fyzických výkonov, keď už dôjde k energetickému vyčerpaniu zásob, telo stráca silu vytvárať si vlastné teplo a človek jednoducho chladne. Dochádza k poruche vedomia aj úsudku, k útlmu dýchacieho centra a veľmi rýchlo potom aj k hypoxii a smrti takéhoto pacienta,“ dodáva lekár.

V spomenutých prípadoch prvé čo treba robiť je dostávať sa nižšie a nižšie, kde je tlak kyslíka vyšší. „Vo výške okolo 7500 m.n.m. už totiž nie je možná ani aklimatizácia. Horolezec si už nemôže na extrémne podmienky privyknúť, môže len vybehnúť a zísť dole, pretože tam každá hodina vyčerpáva,“ uzatvára odborník.

Čítajte viac