FOTO Krv a utrpenie na Záhorí: Pre zverstvá slovenských pytliakov neexistujú slová

Štvorročného jeleňa surovo zastrelili pytliaci v revíri Šološnica-Rohožník. Jeho správca Miroslav Kuriš odhaduje, že ho trafili z auta, len sto metrov od cesty, neďaleko jedného z domov.

Pytliaci si zrejme mysleli, že zviera nezasiahli a z miesta činu rýchlo ušli. Zastreleného krásavca tam nechali ležať len tak. „Keď sme ho našli, bol ešte teplý. Guľka mu preletela od krku cez celé telo a vyšla zadnou časťou,“ hovorí rozhorčený Kuriš.

Mŕtvy jeleň mal hodnotu 2-tisíc eur, ale keďže išlo o mladého chovného jedinca, strata ich o to viac mrzí. „Za dolapenie a usvedčenie páchateľa sme vypísali odmenu 5-tisíc eur. Nikto sa doteraz neozval,“ podotkol s tým, že zistiť vinníkov je veľmi ťažké. Väčšinou lovia pod rúškom tmy, keď ich nikto nevidí.

V okolí tohto revíru nejde o prvý prípad pytliactva. „V susednom našli mŕtvu jelenicu a ja som ešte v marci natrafil na zastrelenú muflónku. Bola vysoko gravidná, alebo krátko po pôrode. Nedá sa to presne zistiť, už bola načatá predátormi,“ povedal Kuriš. Dodal, že teraz vykonávajú v nepravidelných intervaloch hliadky poľovnej stráže.

Prípadom sa zaoberá aj polícia, ktorá vedie trestné stíhanie za prečin pytliactva. „Vyšetrovanie pokračuje, obvinenie voči konkrétnej osobe vznesené zatiaľ nebolo,“ informoval bratislavský policajný hovorca Michal Szeiff.

Podobný prípad sa stal aj pri Ľubietovej v banskobystrickom okrese. Tento má však lepší koniec. Policajti chytili priamo pri čine dvoch pytliakov. Jeden z nich, 49-ročný Roman L., má trvalý pobyt v Rohožníku. Podľa našich informácií preto nie je vylúčené, že by to mohlo mať súvis s pytliactvom na Záhorí.

Druhým previnilcom je 55-ročný Stupavčan Marián H.. Mladší z nich je registrovaným poľovníkom. Svojou guľovnicou zastrelil jeleňa, ktorému potom spoločne odrezali hlavu a trofej si odložili. Spôsobili škodu 2-tisíc eur. Zbrane a kompletnú výbavu, ktorú mali vtedy so sebou, im policajti zhabali.

Podľa nášho zdroja muži do tejto oblasti pravidelne chodievali na chatu a od miestnych vykupovali parožie. Nikto ich neupodozrieval, že sami na zvieratá poľujú. V čase, keď pytliačili, mali neďaleko policajti akciu. Keď začuli výstrel, neváhali a išli po ich stopách.

Obidvaja sa priznali, teraz čelia obvineniu pre prečin pytliactva. „Hrozí im trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 3 roky,“ povedala banskobystrická policajná hovorkyňa Petra Kováčiková. Dodala, že vyšetrovanie ešte nie je ukončené, čaká sa na znalecké posudky.

Pytliactvo je často veľmi ťažko dokázateľné. Stáva sa totiž, že aj keď niekoho prichytia, ako s úlovkom odchádza z lesa, nemá pri sebe zbraň. Takýto človek môže tvrdiť, že zastrelené zviera jednoducho našiel a chcel ho odovzdať. Dlhoročný poľovník a zároveň policajt, ktorého pre citlivosť prípadu nemenujeme, tvrdí, že problémom je legislatíva a prístup prokuratúry.

„Často sa u ľudí pri domových prehliadkach nájde divina, ktorú nevedia podložiť, no nevznesie sa obvinenie,“ povedal. Pamätá si však prípad, keď pred desiatimi rokmi dostali pytliaci, ktorí na Horehroní vystrieľali množstvo jeleníc, tvrdý trest.

„Išlo o skupinu troch ľudí, ktorí boli v podmienke za niečo iné. Dvaja boli z Pohorelej, jeden z Vaľkovne. Našli sa u nich zbrane, aj divina. Za pytliactvo si odsedeli od 4 do 6,5 roka,“ podotkol. Zároveň vysvetlil, prečo je „rajom“ pre pytliakov Horehronie a najmä okolie Brezna. „Je tam vysoká nezamestnanosť, takže mnohí to berú ako spôsob obživy a prísun financií. Nahráva im členitý, pre políciu často nedostupný, terén a vysoká koncentrácia zveri,“ dodal.

O nelegálnom love sme sa porozprávali s Imrichom Šubom, riaditeľom kancelárie Slovenskej poľovníckej komory.

Stáva sa predmetom dobre organizovaných a technicky vybavených skupín. Našťastie viaceré prípady, konkrétne v breznianskom regióne, polícia v spolupráci s poľovníkmi úspešne doriešila. Horšie je to s našimi súdmi, ktoré to bagatelizujú. Tresty za tieto činy sú na dolnej hranici sadzby. Postihy nie sú dostatočne odrádzajúce pre potenciálnych pytliakov.

Zaznamenávame klesajúcu tendenciu, no vždy prichádzajú nejakí noví „vojaci“, ktorí sa o to pokúšajú. Poznáme dva druhy pytliactva. Prvým sú spomínané organizované skupiny, ktorým ide o ekonomický zisk. K druhým patria miestni obyvatelia snažiaci sa vylepšiť svoju kuchyňu, robia to kvôli potrave.

Robia si takzvané oká, čiže kovové lanká, ktoré sa zadrapia do krku zvieraťa. Veľmi pri tom trpí, až kým neuhynie. Jed nepoužívajú, lebo by otrávili mäso, ktoré buď sami konzumujú, alebo predávajú na čiernom trhu.

Daniela chyteného v oku. Irónia bola, že súd rozhodol o vrátení oka pytliakovi. Sprostredkovane viem aj o jatkách v polovici deväťdesiatych rokov. Pri Zlatých Moravciach strieľali na osvetlenú zver automatickými zbraňami.

Ak niekto dobre pozná terén, vie sa veľmi ľahko stratiť.

Intenzívnymi kontrolami revíru. Keď je poľovník v lese, pytliak sa do neho neodváži. Dôležité je tiež sledovať, ako zver reaguje na auto. Ak pred ním uteká, je evidentné, že ich už niekto takto naháňal a strieľal z neho. Práve takáto metóda je často používaná.

Na strednom a východnom Slovensku. Najviac postihnuté je určite Horehronie, konkrétne okolie Brezna.

V Banskobystrickom kraji sa minulý rok pytliaci realizovali vo veľkom. Policajti zaznamenali až 42 prípadov, objasnili polovicu z nich. Tento rok ich počet dosť klesol, pričom do novembra zistili 25 nelegálnych úlovkov. Z nich objasnili 14.

Polícia v Bratislavskom kraji zaznamenala vlani 20 prípadov pytliactva, z toho 16 objasnili. Od začiatku tohto roka do konca novembra evidujú 28 prípadov, z nich objasnili 19.