Heretik sa súdnemu znalectvu venuje podľa vice.com už niekoľko rokov, preto by mal byť jeho názor pred súdom dôveryhodný. Ešte pred niekoľkými rokmi povedal: „Jedna z našich najdôležitejších úloh je, aby sme okrem analýzy motivácie k vražde, popísali a priblížili osobnosť konkrétneho človeka, aby to súd, ktorý rozhoduje o ďalšom osude daného človeka, zobral do úvahy a zohľadnil to pri výške trestu.“

Forenzní znalci podľa neho zažili ľudí vysoko inteligentných, veľmi nízko inteligentných, ľudí s ťažkou poruchou osobnosti – psychopatiou, ale aj ľudí, u ktorých nezistili žiadnu poruchu, ktorí boli schopní vraždu vykonať. „Za istých okolností sa každý môže stať vrahom,“ povedal Heretik.

Znalec hovorí, že jedna z jeho študentiek písala vo svojej bakalárskej práci o výskume, ktorý zisťoval, či súvisí týranie zvierat v detstve s agresivitou. A vraj našla výraznú koreláciu. „Okrem toho vieme, že sú ľudia s poruchami osobnosti – psychopatiami, ktoré sa už v detstve prejavili tým, že im chýbala schopnosť cítenia, empatie,“ myslí si Heretik.

Alena Zsuzsová počas pojednávania v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Alena Zsuzsová počas pojednávania v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Zdroj: archív

Z jeho pohľadu je závažná aj ďalšia skutočnosť: „Zistili sme dokonca, že asi dve tretiny až tri štvrtiny budúcich páchateľov vrážd, vykazovali určité rizikové znaky, napríklad mali zhoršenú známku zo správania, mali problém s rešpektovaním autorít, porušovali disciplínu a podobne.“

Heretik si tiež myslí, že s osobnosťou človeka súvisí aj takzvaná prognóza resocializácie, to znamená predpovedanie toho, či bude ten človek aj po výkone trestu nebezpečný pre spoločnosť a či ho výkon trestu môže zmeniť, napraviť a podobne.