Slovenskí hokejisti síce podľahli na Majstrovstvách sveta vo štvrťfinálovom zápase Fínom, no získali si srdcia všetkých slovenských fanúšíkov. Jednou z hviezd bol aj mladý brankár Adam Húska, ktorý tím podržal skvelými výkonmi aj v tých najťažších momentoch. Pozrite, čo o nom prezradila v rozhovore jeho mama Miriam.
Ako sa dostal Adam k hokeju? "Zdedil" vzťah k nemu po niekom z rodiny?
- Manžel ako chlapec hral hokej, ale keďže je vysoký presedlal na basketbal. Syn aj vďaka nemu odmalička inklinoval k rôznym druhom športu, bol multifunkčný športovec. Najviac ho však dostal hokej, a keďže u nás vo Zvolene máme klub HKM, tak začínal práve tam. Najprv ako obranca, a neskôr brankár.
Aký je váš syn? Ako by ste ho hodnotili?
- Je osobitý tým, že je brankár. Hráči sa striedajú pri hre. Rady a inštrukcie si vypočujú na striedačke. Brankár je na ľade počas celého zápasu sám a nech robí čokoľvek, v danom momente sa nemá s kým poradiť. Musí všetko riešiť a rozhodovať úplne sám, operatívne. Práve z toho vyplynulo, že je skôr uzavretý, introvert, pokojný človek, ktorý sa nevie rozčúliť.
Keď si spomeniete na syna, čo sa vám často zvykne vybaviť v mysli napríklad z jeho detských liet?
- Adam chodil do jasličiek. Pri odchode domov, keď sme vyšli pred budovu, sa poobzeral okolo seba a keď nevidel naše auto, vrátil sa do jaslí a odmietoll ísť domov, lebo sa mu nechcelo ísť peši.
Neraz sme počas víkendu museli ísť k bráne a skúšať, že dvere do jaslí sú naozaj zamknuté, keďže nám nechcel veriť, že je to pravda. Miloval kolektív tak, že by s ním rád trávil celý týždeň.
TU si pozrite viac doteraz nezverejnených FOTO >>>
S akými slovami ste vyprevádzali Adama na šampionát?
- Hlavne, aby si to tam užil.
Ako ste prijali informáciu, že Adam nahradí zraneného Patrika Rybára?
- Potešili sme sa. Musím však zdôrazniť, že, samozrejme, nie zdravotnému problému brankárskej jednotky, ale tomu, že syn dostane príležitosť predstaviť sa na šampionáte a ešte proti takému súperovi, akým je Kanada.
Prežívali ste zápasy emotívne alebo pokojne? Prípadne boli aj nejaké slzičky?
- S manželom máme veľmi málo príležitostí vidieť ho hrať naživo. Ak sa nejaká naskytne, neprežívame to nijako dramaticky. Iste, sme v napätí, ale veríme v dobrý záver. Plakať, som neplakala. To som si odbila v Amerike, keď som ho videla prvý raz hrať. Bolo to vtedy veľmi emotívne.
Fandili ste našim len doma?
- Nie, boli sme s manželom aj vo Fínsku. Priamo tam sme sledovali dva zápasy: s Talianskom a Kazachstanom. Fanúšikovia boli úžasní. Rozprávali sme s Adamom a povedal, že celý tím je im vďačný za perfektnú atmosféru, ktorú tam vytvárajú.
TU si prečítajte, ako prežíval prehru s Fínmi Adam a ako jeho rodičia >>>
