Pred trinástimi rokmi opísala dvojica klimatológov podmienky, ktoré ľudský organizmus už nezvláda. Ide o kombináciu teploty a vzdušnej vlhkosti, ktorá neumožní telu, aby sa pomocou potenia ochladzovalo. Dôsledkom je kolaps a smrť. Vtedy zistili, že hornou hranicou schopnosti človeka prežiť je šesť hodín pri teplote 35 stupňov Celzia bez možnosti ochladenia.

AKO SA BUDE OTEPĽOVAŤ EURÓPA? ODPOVEĎ JE V GALÉRII...

Telo si udržuje teplotu 37 stupňov tým, že sa teplo prenáša na povrch kože, kde sa odparí potom. Pot sa ale nemôže dobre odparovať pri vysokej vlhkosti vzduchu. V extrémnych prípadoch dochádza pri náraste vlhkej teploty aj k vzostupu telesnej. Keď tá dosiahne 42 stupňov, začne termoregulácia ľudského tela zlyhávať.

Tím klimatológov z Woodwellovho centra pre výskum klímy v USA teraz v spolupráci s kolegami z britského Inštitútu pre zmenu životného prostredia skúsil zistiť, či sa už takéto teploty niekde nevyskytujú, a tiež to, ako veľmi hrozí, že sa v budúcnosti po Zemi rozšíria.

Využili na to klimatické modely, ale aj údaje z meteorologických staníc na vytvorenie predpovede o počte miest, kde dôjde k vážnym horúčavám. Na Blízkom východe a severoindickej nížine sa to už stalo. Na získaných dátach potom vycvičili klimatický model a použili ho na predpovede pre lokality, kde získali údaje o počasí zo staníc. Predpovede vypracovali podľa niekoľkých scenárov, pričom všetky vychádzali z nárastu globálnych teplôt.

Zistili tiež, že v regiónoch, ktoré sú už teraz veľmi horúce, by sa neznesiteľné horúčavy mohli stať cez leto pravidelnými. Ich výsledkom by podľa nich mohol byť vysoký počet úmrtí. Napríklad v Európe sa pri oteplení o jeden stupeň takejto smrtiacej teploty objaví asi na troch percentách staníc približne raz za sto rokov. Ak ale priemerné teploty stúpnu o dva stupne, k extrémnym horúčavám by dochádzalo už na štvrtine staníc raz za desať rokov.

Vôbec najpesimistickejší scenár, oteplenie o 3,5 stupňa, by znamenal neznesiteľné podmienky na 43 percentách staníc, a to najmenej raz za desať rokov. Stanice, ktoré zaznamenali najväčší nárast, sú na Balkáne a v strednej Európe. Zodpovedá to aj súčasnému vývoju, kedy extrémne horúce dni v Európu trápia čoraz častejšie. A práve v Európe môže táto zmena znamenať väčší problém ako napríklad na Blízkom Východe, pretože ľudia nie sú na také horúčavy pripravení.

Prečítajte si tiež:

Autor: hud