Objaviť látky, ktoré dokážu ničiť baktérie, je vec buď náhody tak, ako to bolo pri penicilíne alebo roky náročnej práce. Vedci ale údajne našli tretiu cestu: využili umelú inteligenciu. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie pre ľudstvo neexistuje väčšia zdravotná hrozba, než je odolnosť baktérií proti antibiotikám. Ak by sa viac druhov baktérií naučilo brániť proti antibiotikám, vrátilo by to medicínu o sto rokov späť a smrtiacimi by sa znova stali drobné zranenia, operácie zubov alebo napríklad pôrody. Tam všade totiž do otvoreného ľudského tela prenikajú baktérie a tam všade ich antibiotiká ničia.

Ako by mali vyzerať nové antibiotiká a ako ich správne užívať? Pozrite si galériu...

Baktérie si ale odolnosť vyvíjajú, a to čím ďalej, tým rýchlejšie a aj účinnejšie. Vedci tak stále zúfalejšie hľadajú nejaké látky, ktoré by mohli nahradiť súčasné antibiotiká, čo ale nie je ľahké. Penicilín bol zásahom do čierneho, pretože sa v ňom podarilo náhodou odhaliť nesmierne účinného zabijaka baktérií. Schyľuje sa teraz k podobnému objavu? Výskumníci veria, že áno, uvádza <a rel="noopener" href="https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/veda/vedci-tvrdi-ze-se-jim-podaril-nejvetsi-objev-antibiotik-v-historii-vyuzili-umelou-inteligenci-350014?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTAAAR3HxaKlqP9OxGj7uzG5pMMsZdrUodY-NGC4CF88N1ZTM6KViL88CxhVFVE_aem_AVoYNWexOKj-pvxjjgqyulFnC_TVvRCQvFXntpPQNdzH1KAgczSiwq-_-ic-66PJJ8yU9jN7SpxsUm-fvBwt0VsA" target="_blank">portál čt24</a>. V odbornom <a rel="noopener" href="https://www.cell.com/cell/fulltext/S0092-8674(24)00522-1" target="_blank">časopise Cell</a> popísali, ako využili AI na štúdium celoplanetárneho mikrobiómu. Pomocou strojového učenia sa pokúsili nájsť v rozmanitom spektre všetkých mikróbov sveta niečo užitočné, čo by sa mohlo vyrovnať súčasným antibiotikám. Profesor César de la Fuente-Nunez z Pensylvánskej univerzity, ktorý výskum viedol, oznámil, že našli približne milión nových buniek, ktoré by dnešné antibiotiká mohli nahradiť.

Mikróby sú všadeprítomné a popísať vlastnosti všetkých je človekom takmer nemožné. Presne toto je ideálna úloha pre algoritmus založený na strojovom učení, ktorý vie triediť obrovské množstvo informácií. Vedci zhromaždili genómy uložené vo verejne dostupných databázach a hľadali úseky DNA, ktoré by mohli mať antimikrobiálnu aktivitu. Na overenie týchto predpovedí použili chémiu, aby v laboratóriu syntetizovali stovku týchto molekúl a potom ich otestovali, aby zistili, či naozaj môžu zabíjať baktérie. Ukázalo sa, že áno. Až 79 percent molekúl dokázalo zabiť aspoň jeden druh baktérie, čo znamená, že by mohli slúžiť ako potenciálne antibiotikum.

Podľa de la Fuentu-Nuneza je táto štúdia „najväčším objavom antibiotík v histórii“, ale pre denník The Guardian uviedol, že si uvedomuje aj riziká svojej práce. Rovnaká technológia by totiž mohla pomôcť nájsť nielen lieky, ale napríklad aj jedy alebo iné smrtiace látky. Tento výskum rozhodne neznamená, že je problém antibiotickej rezistencie vyriešený. Štúdie potrebné na schválenie nového antibiotika totiž často trvajú aj desiatky rokov.

OBJAV Zachránia ľudstvo nové antibiotiká? Vedci hovoria áno. Pomáha im v tom umelá inteligencia

Súvisiace články

DOBRÁ SPRÁVA Mnohí PENZISTI budú mať od júla viac peňazí vďaka jednej zmene. Koho sa to týka?

Ohromný úspech vedcov: Pozrite, čo dokáže predpovedať nový krvný test! Ako to funguje?

POTVRDENÉ Od júla môžete dostať mesačne skoro 1500 eur. Ste medzi tými, ktorí tú sumu dostanú?

ŠTÁT si brúsi zuby na 2. pilier. Chce z neho stavať diaľnice. To nie je všetko. Aj TOTO chystá!