Ako hodnotíte súčasnú pomoc zo strany štátu? V čom vám pomohol a v čom naopak pociťujete nedostatky?

- Čo sa týka koordinácie záchytného tábora, obci už odpadlo veľmi veľa povinností. Štát na seba prevzal povinnosti v rámci záchranných a bezpečnostných zložiek a to či už hovoríme o armáde, polícii alebo hasičskom zbore. Ďalej sú to prednostovia okresných úradov, odbory krízového riadenia, ktoré sú priamo koordinátormi záchytného tábora, takže mne ako starostke odpadli povinnosti zabezpečovať celý chod. Už nemusím zabezpečovať objednávanie autobusov alebo rozdeľovanie ľudí, toto všetko prevzal štát. Na sobotnom stretnutí s premiérom som deklarovala svoju požiadavku, ktorou je vyfinancovanie všetkých nákladov týkajúcich sa stravovania, elektrickej energie, vody, tepla, vývozu komunálneho odpadu a ďalších vecí, ktoré súvisia s prevádzkou tábora. Dohodli sme sa na určitých pravidlách aj systéme financovania. Počítam s tým, že od budúceho týždňa by to mohlo fungovať.

Ako to vyzerá dva týždne od vypuknutia vojny?

- Utečencov neubúda, stále ich je od denne od 1&nbsp;800 do 2&nbsp;100. Zatiaľ však nepozorujeme nejaký väčší nápor. Ráno ich zvyčajne príde trošku menej, ale od obeda do polnoci prichádzajú ďalší a&nbsp;ďalší.

Ovplyvňuje to nejako bežný život obce?

- Všetko sa snažíme zorganizovať tak, aby sme čo najmenej zasiahli do života obyvateľov obce, aby čo najmenej pocítili, že je nejaký obrovský ruch a&nbsp;že prichádza takéto množstvo ľudí. Taktiež je veľmi výhodne zvolené miesto, kde bol postavený záchytný tábor. Nie je úplne uprostred obce, vrchná časť absolútne nevidí, že by sa niečo dialo, alebo že by tam bolo veľa ľudí. Máme aj sídlisko, kde je infraštruktúra, školy, zdravotné stredisko, záchranka, lekáreň, pošta, obchody – v&nbsp;tej časti je už úplný pokoj. V&nbsp;dolnej časti obce, ktorá vedie až k&nbsp;hraničnému priechodu, býva trošku rušnejšie. Je to tým, že tam stále prechádzajú autá. Ľudia vidia a&nbsp;pociťujú hluk z&nbsp;áut.

Bolo to také pokojné od začiatku?

- Prvý a&nbsp;druhý deň po vyhlásení mimoriadnej situácie začali prichádzať prvé mamičky s&nbsp;deťmi už o&nbsp;polnoci, s&nbsp;čím sme vôbec nepočítali. Akurát na hraniciach nás upozornili, že prichádza skupina mamičiek a&nbsp;čakajú vonku, kde je veľká zima. Prišli tiež detičky, ktoré čakali veľmi dlho na príbuzných, pokiaľ si pre nich prišli z&nbsp;Poľska alebo z&nbsp;Čiech a&nbsp;Rakúska. Všetci Ubľania sa narýchlo poobliekali, bežali sme otvoriť obradnú sieň. Policajti nám pomohli, dali nám ležadlá pre mamičky s&nbsp;deťmi a&nbsp;do rána sme boli s&nbsp;nimi. Ráno sme im pripravili raňajky, ale videli sme, že prichádzajú ďalší a&nbsp;ďalší ľudia, tak sme presťahovali tábor do telocvične základnej školy.

Rozhovor pokračuje na nasledujúcej strane

Ako to vyzerá na hraniciach teraz? Neruší také množstvo utečencov obyvateľov, pohybujú sa po obci, chodievajú do obchodov?

- Nie, keď prichádzajú, sú veľmi unavení. Po príchode bývajú veľmi premrznutí dlhým čakaním na hraničnom prechode. Dodávky Hasičského a&nbsp;záchranného zboru a&nbsp;policajti ich vyzdvihnú hneď, ako prídu na slovenskú stranu a&nbsp;zvážajú ich do záchytného tábora. Tam na všetkých čakajú dobrovoľníci. Pomáhajú mamičkám s&nbsp;tým, že im berú ťažké kufre aj detičky na ruky a&nbsp;odchádzajú do kultúrneho domu, kde je teplo a&nbsp;ležadlá a&nbsp;postele. Deti si tam môžu oddýchnuť, dobrovoľníci pripravujú horúce nápoje, pre deti kakao. Robia obložené chlebíky, hotdogy s&nbsp;teplým párkom. Ponúkajú jedlá a&nbsp;okrem toho sú tu dobrovoľníci z&nbsp;Banskej Bystrice, ktorí každý deň varia okolo 1&nbsp;500 porcií hustých polievok, aby každý človek, ktorý príde do toho záchytného tábora, mohol zjesť jedno teplé jedlo denne.

Nezaznamenali ste ruch ľudí aj spiatočným smerom, že by Ukrajinci odchádzali späť, zo Slovenska na Ukrajinu?

- Nesledujeme to. Pri tom množstve ľudí, ktoré každý deň príde, sa to ani nedá. Máme však informácie od vedúceho hraničného priechodu tu v&nbsp;Ubli, a&nbsp;tí hovoria že áno, niektorí prišli a&nbsp;pomaličky sa vracajú späť.

Strašenie nezvládnutou utečeneckou vlnou je teda len výmyslom a&nbsp;žiadnou realitou?

- Nie, absolútne nie. Záchytný tábor vytvorili Ubľania vlastnou iniciatívou, lebo prví dobrovoľníci boli obyvatelia obce. Už v&nbsp;prvých dňoch sme vyhlásili v&nbsp;obecnom rozhlase, že potrebujeme pomoc, potrebujeme dobrovoľníkov a&nbsp;prihlásilo sa strašne veľa ľudí z&nbsp;Ubli. Nikto nám to nenariadil, že tu musí byť záchytný tábor. Proste sme nechceli, aby tí ľudia čakali vonku a&nbsp;v&nbsp;zime na svojich príbuzných. Prví Ukrajinci, ktorí prišli, boli tí, ktorí mali tu príbuzných a&nbsp;známych. Hneď od prvej chvíle, keď sa ľudia na Slovensku dozvedeli, že prišli prví utečenci, začali ponúkať humanitárnu pomoc a&nbsp;veľká pomoc od všetkých je dodnes. Dovážajú nám veci a&nbsp;potraviny z&nbsp;celej Európy. A&nbsp;my, okrem toho, že pomáhame na Slovensku, časť potravín odvážame aj na Ukrajinu, priamo do centrálnych skladov, pre obyvateľov, ktorí zostali doma.

Starostka prihraničnej Uble na rovinu o situácii pri hraniciach: Denne prídu TISÍCKY ľudí!

Súvisiace články

TRÁPI ich osud UTEČENCOV z Ukrajiny: Politici sa VYKAŠĽALI na prácu a prišli POMÁHAŤ na hranice

Nával UTEČENCOV z Ukrajiny bude rásť: MUSÍME sa na to pripraviť, hovorí Heger!

OBCE ZÚRIA! Komunikácia VIAZNE, chýbajú informácie o náhrade nákladov za ubytovanie utečencov