Matovič v&nbsp;pondelok informoval o&nbsp;zvýšení platov poslancov i&nbsp;prezidentky v&nbsp;roku 2023. A&nbsp;predovšetkým o&nbsp;svojom zámere zaradiť na májovú schôdzu návrh, ktorým by platy znížili tak, aby boli v&nbsp;rovnakej sume ako v&nbsp;roku 2022. Od poslancov i&nbsp;prezidentky žiadal podporu.

Igor Matovič: Takto vzrastú platy poslancov a prezidentky Čaputovej!

„Sú tam poslanci, ktorí za celé volebné obdobie nepovedia ani jedno slovo, nechodia na schôdze parlamentných výborov, a&nbsp;tí, ktorí nepredložili ani jeden poslanecký návrh. Dnes zistíme, že poslancovi sa ide zvýšiť plat o&nbsp;837 eur a&nbsp;po novom to bude vo finále predstavovať 6 651 eur mesačne. V&nbsp;parlamente vidíme poslancov, ktorí si svoju robotu nerobia dobre, nemyslím si, že by sme mali mlčať,“ argumentoval ešte v&nbsp;pondelok predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš. Dodal pritom, že aj sama prezidentka uzná, že „k&nbsp;svojmu 14-tisícovému platu nepotrebuje ešte navyše 2 568 eur“.

Hovorca prezidentky Martin Strižinec následne odkázal, že Čaputová už v&nbsp;septembri 2022 požiadala premiéra, aby pri príprave rozpočtu zvážil zníženie jej platu. Idea siahnuť politikom na zárobky však rýchlo stroskotala, a&nbsp;to napriek tomu, že istú formu „pochopenia“ prejavil aj šéf Národnej rady. „Chápem, prečo to Matovič robí, chápem aj ten dôvod, aj že má pravdu, ale nemôžem to urobiť, nemôžem porušovať zákon,“ konštatoval Kollár s&nbsp;tým, že žiadna výnimka neexistuje.

Návrhy sa totiž do parlamentu musia predkladať aspoň 15 dní pred začiatkom schôdze, zároveň platí, že návrh zákona v&nbsp;tej istej veci možno podať najskôr o&nbsp;šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona. A&nbsp;Matovič už zákon o&nbsp;znížení platov poslancov predkladal v&nbsp;marci, keď ho parlament odmietol.

S&nbsp;argumentáciou Kollára sa tak v&nbsp;tomto prípade stotožnil aj známy politológ Grigorij Mesežnikov. „Je známou skutočnosťou, že na prerokovanie rovnakých zákonov je požiadavka minimálne polročného časového odstupu,“ konštatoval. Myšlienku náhleho znižovania platov označil za politickú kampaň.

O&nbsp;čosi „láskavejšie“ sa na túto ideu pozerá politológ Tomáš Koziak, ktorý nevylúčil, že by z&nbsp;Matovičovej strany mohlo ísť o&nbsp;úprimnú snahu pre dobrú vec. „Nemôžem súdiť jeho vnútorné pohnútky. V&nbsp;poriadku, asi by sme mu krivdili, ak by sme tvrdili, že o&nbsp;úprimnú snahu ísť nemôže, no v&nbsp;každom prípade návrh v&nbsp;sebe nesie silný element populizmu,“ mienil odborník. „Matovič by z&nbsp;toho určite urobil veľmi silnú tému svojej predvolebnej kampane,“ doplnil.

Samotné navýšenie platov je však aj podľa Koziaka téma na diskusiu. „Sú ťažké časy, životná úroveň objektívne klesá a&nbsp;poslanci by mohli byť istými vzormi. Či aspoň zdieľať problémy, ktoré tu máme,“ zamyslel sa odborník s&nbsp;dôvetkom, že vysoké platy politikov bývajú dlhodobo častým terčom kritiky.

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Po utorku je jasné, že politici sa o&nbsp;životnú úroveň strachovať nemusia, no ako si v&nbsp;roku 2023 polepšia obyčajní Slováci? Z citeľných navýšení možno spomenúť napríklad nárast minimálnej mzdy. Tá vzrástla o&nbsp;54 eur a&nbsp;dnes predstavuje sumu 700 eur. 

K&nbsp;vyšším príjmom napomáha aj výrazné zvýšenie daňového bonusu, ktorý dnes predstavuje sumu 140 eur pri deťoch do 18 rokov a&nbsp;50 eur nad 18 rokov. Do konca minulého roka pritom daňová úľava na dieťa do 15 rokov dosahovala 70 eur a&nbsp;na dieťa nad 15 rokov 40 eur.

Rodičia sa dočkali aj zdvojnásobenia výšky prídavkov na dieťa, ktoré dnes predstavujú 60 €. A&nbsp;zvýšil sa aj rodičovský príspevok. Valorizácia dôchodkov by mala predstavovať 70-eurové prilepšenie pre penzistov s&nbsp;priemerným dôchodkom. Pričom ďalšej mimoriadnej valorizácie by sa seniori mohli dočkať už začiatkom tohto leta. Do zoznamu benefitov možno zaradiť aj zastropovanie cien energii pre domácnosti. „Šetríme občanom 250 eur na domácnosť v&nbsp;cenách za energie,“ chválil sa nedávno Heger.

Či tieto položky dokážu vyvážiť vysokú mieru inflácie a&nbsp;celkový dosah krízy, je však otázne. „Detailne sa nezaoberám nástrojmi sociálnej politiky. Vo všeobecnosti môžem povedať, že zvýšenie minimálnej mzdy, pravdepodobné zvýšenie dôchodkov v&nbsp;júni a&nbsp;zvýšenie životného minima v&nbsp;júli – a&nbsp;s&nbsp;ním všetkých sociálnych dávok, ktoré naň nadväzujú – vo všeobecnosti predstavujú pomoc pre širokú skupinu obyvateľstva,“ konštatovala exministerka financií Brigita Schmögnerová (75).

Exministerka Schmögnerová: Predčasné voľby v septembri sú nezmysel! (január 2023)

„Doplniť by sme mohli ešte tlak na rast miezd, keďže výsledky v&nbsp;podnikateľskej sfére sú lepšie, ako sa očakávalo. No viac nástrojov štát k&nbsp;dispozícii nemá,“ povedala. Čo sa týka častých politických úvah o&nbsp;zastropovaní cien potravín, exministerka by sa zamerala na regulácie tzv. obchodnej prirážky. „Tým by sa dalo dosiahnuť stropovanie cien. Krátkodobo by som si vedela predstaviť aj zníženie DPH na vybraný počet potravín, ktorý by však bolo nutné dôsledne monitorovať, aby sa nestalo, že obchodné reťazce jednoducho neznížia ceny,“ uzavrela.

Analytik Martin Vlachynský z&nbsp;inštitútu INESS upozornil, že možnosti zvyšovania spomínaných dávok sú dané možnosťami rozpočtu, „nie tým, aká vysoká je inflácia“. So 7-miliardovým deficitom a&nbsp;rastúcimi úrokmi na dlhu sa podľa analytika možnosti rozpočtu na ďalšie zvyšovanie rýchlo zmenšujú.

„Problémom slovenského sociálneho systému je najmä jeho plošnosť. Veľa dávok sa nijak netestuje, dostávajú ich bohatí aj chudobní, čo systém veľmi predražuje a&nbsp;zároveň znižuje efekt pomoci pre tých, ktorí sú na ňu skutočne odkázaní,“ podotkol ekonóm. „Preto za problém nepovažujem mzdy poslancov, tie sú z&nbsp;pohľadu 40 miliardových verejných financií totálnou kvapkou v&nbsp;mori,“ uzavrel.

POLITICI sa môžu tešiť z výrazného RASTU PLATOV: Koľko DOSTANÚ obyčajní SLOVÁCI?